3. Príhovor (11. máj 2023) - 1. časť
Fatima – pápeži a biskupi
Neviem, či ste videli film o blahoslavenom Jánovi Pavlovi I. Je zavesený aj na YouTube. Ja som tento film videl a zaujal ma hneď začiatok: Kardinál Albino Luciani, (neskorší pápež Ján Pavol I.), prichádza s veriacimi na púť do Fatimy, tak ako ja som tu teraz s vami. Scéna ukázala miesta krížovej cesty, ktoré sme aj my prešli. Tu, na tejto krížovej ceste za ním pribehne jeho tajomník a hovorí mu, že ho volá sestra Lucia do Coimbry, teda do univerzitného mesta neďaleko odtiaľto, kde ony majú svoj kláštor. Nasleduje veľmi zaujímavá scéna ako sa kardinál Luciani blíži ku sestre Lucii. Ona naňho pozrie a osloví ho: „Vaša svätosť“. Jeho to prirodzene trošku akoby striaslo, ale keď to opäť zopakovala, zareagoval: „Ja som kardinál, ja nie som pápež!“ „Ale budete.“ 
Začína hoci nie dlhý, ale zaujímavý dialóg medzi kardinálom a sr. Luciou. V ňom mu ona povie, že bude pápežom, povie aj to, že ním bude krátko. Či to naozaj bolo tak alebo nebolo, neviem vám v tejto chvíli povedať, ale ten film začína tak. Prečo vám to hovorím? Pretože vám chcem dopovedať aj o treťom fatimskom tajomstve. Tretie tajomstvo obsahuje v sebe posolstvo nastávajúcich časov, kedy bude atentát na pápeža a Cirkev bude prenasledovaná. Ján Pavol I. ako pápež, si prečítal aj tretie tajomstvo a možno aj na základe toho, čo sa dozvedel, že bude pápežom len krátko, rozhodol sa, že tretie tajomstvo nezverejní. Aby nejako nevystrašil ľudstvo či možno nenahral nepriateľom Cirkvi, médiám..., že teraz je tu ten čas, že na pápeža bude spáchaný atentát a začne prenasledovanie Cirkvi. Vieme veľmi dobre, že pápežom bol 33 dní. Bol teda len veľmi krátko na pápežskom stolci a po tak krátkom časovom úseku náhle zomrel.
Jeho nástupca, dnes už sv. Ján Pavol II. toto tajomstvo po čase (v roku 2000) nechal zverejniť a ako vieme, na neho bol spáchaný atentát 13. mája 1981, na Fatimský deň. Po atentáte začína značne zaujímavá cesta Jána Pavla II. vo vzťahu ku Fatime. Možno je to prekvapujúce, ale Ján Pavol II., ešte aj ako kardinál Wojtyla bol obrovský mariánsky ctiteľ a vždy „sedel“ - keď to poviem veľmi jednoducho, možno až nepekne - na Zebrzydowskej Kalwarii alebo v Czestochowej. Bol nesmierne veľký mariánsky ctiteľ, ale čo sa týka Fatimy, poviem to tak - tam sa nedostal. Toto mu stačilo. Neviďme v tom nič zlé. Lenže, keď sa stal atentát a on už mal zrejme prečítané tretie Fatimské tajomstvo, možno aj keď mu celkom nerozumel, začalo ho tajomstvo zaujímať viac. Zvlášť je veľmi zaujímavá skutočnosť, že po tomto atentáte si zavolá slovenského biskupa Hnilicu, o ktorom vie, že on je veľkým zástancom, šíriteľom Fatimského posolstva a začína sa ho vypytovať na niektoré detaily súvisiace s Fatimským posolstvom.
Prvé, čo ho k tomu asi viedlo, bolo to, že Ján Pavol II. vedel, že biskup Hnilica sa tým zapodieva, takže mu bude vedieť dať relevantné odpovede, ale možno v tej chvíli - hovorím, možno - sa Svätý Otec Ján Pavol II. rozpamätal na jednu veľmi zaujímavú udalosť, keď svojho času (v roku 1967 pri päťdesiatom výročí Fatimských zjavení) navštívil Fatimu dnes už svätý pápež Pavol VI. 
Odrazu na balkóne, kde vystúpil Pavol VI., sa vedľa neho ukázala sestra Lucia a biskup Hnilica - to bolo pre rímsky doprovod Svätého Otca Pavla VI. nepochopiteľné, nepredstaviteľné, pretože biskup Hnilica nezastával nejaké mimoriadne miesto v štruktúre Vatikánu. Dá sa povedať, že aj jeho biskupskú vysviacku, ktorú mal v Rožňave 2. januára 1951 na fare, na „kaplánke“, (takže, kto je v Rožňave kaplán, tak má veľké šance sa posunúť) - práve Pavol VI., zverejnil aktom prijatia, a myslím, že mu venoval aj nejaké insígnie. Teda zverejnil a potvrdil platnosť jeho biskupskej vysviacky, čo bolo významné, pretože zvlášť po roku 1989 sa ukázalo, že niektorí z kňazov ešte tiež prijali akože biskupské svätenia, len bolo to za zvláštnych okolností a ťažko to bolo dokázateľné, takže Vatikán ich neuznal. Ale túto vysviacku biskupa Hnilicu pápež Pavol VI. aj týmto prijatím potvrdil. No tým samozrejme začína, aj iná iniciatíva a to zo strany československých úradov. Naše úrady začali v rámci jednaní s Vatikánom atakovať Rím, aby Hnilicu poslali z Ríma preč, aby už nebol „nablízku“, nech ho pošlú niekde do Kanady, do Spojených štátov, aby bol veľmi, veľmi ďaleko, aby nebol na očiach. Pavol VI. na to nepristúpil, teda biskup Hnilica tu ostal.
Túto epizódku spomínam kvôli tomu, aby sme vedeli, že aj náš slovenský biskup zohral veľkú úlohu v šírení Fatimského posolstva, už za pontifikátu Pavla VI., potom bol volaný po celom svete, aby o Fatime rozprával. Keď sa znova vrátime k Jánovi Pavlovi II., po atentáte si zavolá biskupa Hnilicu, aby mu začal viac osvetľovať tajomstvá Fatimy.
Vtedy nastáva v živote svätého Jána Pavla II. veľký životný reštart vo vzťahu k Fatimskému posolstvu a začína sa ním zapodievať značne do hĺbky. 
Začne vnímať vstup Panny Márie vo Fatime ako znamenie nových čias, potvrdenie toho, že Boh „nemávol“ nad ľuďmi, nad nami „rukou“ a nenechal nás tak... „...keď chcete robiť zle, tak si robte zle!“ Nie! Znova je tu nádej na nápravu všetkého pokazeného. Historicky známa je návšteva Jána Pavla II. vo Fatime presne rok po atentáte. Guľka, ktorou bol postrelený a ktorú mu vybrali po atentáte z tela, je vsadená do originálnej korunky Panny Márie.