Každý z nás je dôležitý v Božom pláne

7. veľkon. ned./B - homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše pri ktorej vyslúžil sviatosť birmovania vo farskom Kostole sv. Michala Archanjela v Pohronskej Polhore  12. 5. 2024

Milý duchovný otec, ďakujem za optimistické predstavenie týchto mladých ľudí, ktorí sú naozaj vyvolení, lebo dnes príjmu dar Ducha Svätého. No, tí, ktorí dnes nie sú birmovancami, určite sa nemusia cítiť, ako tí, ktorí nie sú Bohom vyvolení. Takže všetkých vás veľmi srdečne pozdravujem, duchovného otca farnosti, prítomných kňazov, vás milí a vzácni rodičia, birmovní rodičia, starí rodičia, drahí bratia a sestry! Preto som začal skompletizujúc oslovenie vás všetkých, že všetkým vám chcem povedať, že naozaj všetci sme vyvolení, povolaní k tomu, aby sme obohacovali prostredie, v ktorom sa nachádzame.

Je pravdou, že v rámci Cirkvi možno nebudete na nejakom „piedestále“, aby ste sa stali známymi. Ale aj tento mesiac máj nám pripomína práve aj tých, ktorí boli vždy „druhí“, aj v povedomí svätej Cirkvi. Neboli tak veľmi na očiach, ako napríklad svätí apoštoli Peter a Pavol. Ani nemali v Cirkvi jedinečné postavenie, ako napríklad Panna Mária a hoci pre Cirkev tiež vykonali veľmi veľa, ani ich veľmi neospevujeme ako nejakých zvláštnych hrdinov. Na koho myslím alebo koho chcem spomenúť? Takýchto svätcov by sme mohli vymenovať veľa, ale pripomeniem dvoch apoštolov, ktorých sviatok sme slávili na začiatku mesiaca mája. Svätých Filipa a Jakuba mladšieho, ktorí spomedzi dvanástich sú, dá sa povedať, najmenej známi apoštoli. V utorok bude sviatok sv. apoštola Mateja. To je už známejšia osoba, s ktorou sme sa stretli aj v dnešnom prvom čítaní zo Skutkov apoštolov (porov. Sk 1, 15-17.20a.20d.-26).  On bol tým, na ktorého padol lós, keď bolo potrebné doplniť počet Dvanástich namiesto Judáša. Teda bol vyvolený dodatočne. Ale v tom istom čítaní, ktoré spomínam, sme počuli, že do „finále“, losovania vošiel s Barsabášom, ktorého volali Justus – „spravodlivý“. On teda nebol vyvolený za apoštola, lebo ako sme počuli, lós padol na Mateja. Aj keď sa o týchto svätých ako aj o mnohých ďalších svätých a sväticiach často nehovorí, Bohu sú veľmi drahí! Tak ako každý jeden z nás. Pretože aj títo spomenutí alebo veľmi nespomínaní, svojím životom významne prispeli k šíreniu Božieho kráľovstva. A všetci štyria spomenutí ‒ Filip, Jakub mladší, Matej aj Barsabáš ‒ zomreli mučeníckou smrťou pre vieru v Ježiša Krista. Kto môže mať väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za priateľov? S láskou slúžili Bohu, plnili jeho vôľu. Túžili priťahovať pozornosť nie na seba, ale na Ježiša Krista. A vedeli veľmi dobre, že Otec ich odmení, lebo Otec vidí všetko, čo konáme v skrytosti.

Preto, ak sa zahľadíme na toho druhého, ktorý nebol vyvolený ‒ na Barsabáša s prímením Justus, nedá sa povedať, aj na základe už povedaného, že by ho Boh  nemiloval, keď nebol vyvolený priamo za apoštola. Podľa historika z 2. storočia ‒  Papiáša, napríklad keď Barsabášovi pri jeho apoštolskej činnosti nepriatelia podstrčili jed a on ho vypil, nič sa mu nestalo. Boh ho ochránil podľa prísľubu z Markovho evanjelia, (porov. Mk 16, 18), že Ježišovi nasledovníci, tí, ktorí uveria, aj hady budú brať do rúk, a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im to, atď., Treba to pravdaže rozumieť v značne širšom kontexte, ale Barsabášovi sa nestalo nič! Boh miloval rovnako Mateja i Barsabáša, no pre každého z nich pripravil v apoštoláte a v šírení Božieho kráľovstva inú úlohu. Podľa tradície Barsabáš patril medzi sedemdesiatich dvoch učeníkov Pána Ježiša a neskôr sa stal biskupom v meste Eleutheropolis. Stal sa aj mučeníkom, tak ako Matej a uctievame ho ako mučeníka. Čo by sme si z tohoto mohli zobrať ako príklad, odkaz pre nás? Barsabáš, ktorý nebol priamo vyvolený za apoštola, nezatrpkol, nereptal: Tak mňa si si Pane Bože nevyvolil, teda už mi daj svätý pokoj. Nie! Dostal v šírení Božieho kráľovstva inú úlohu a on sa jej plne zhostil. Nešlo mu o vysoké pozície, ale na tom mieste, na ktoré ho povolal Pán, Boha miloval, slúžil mu. Slúžil Bohu tam, kam ho Boh poslal. Možno je to dobré pripomenúť preto, lebo naše ambície v živote nemusia byť vždy naplnené podľa našich predstáv. Asi budeme v sebe zvádzať aj nejaký vnútorný zápas a hovoriť si: Prečo si Pán Boh alebo niekto vplyvný nevšimol mňa a neposunul ma na to a na to miesto...? Veď by som to možno dokázal aj lepšie ako niekto iný.

Viete, veľakrát sme naozaj ochudobnení o širší pohľad, lebo nevnímame aj kríže, ktoré treba niesť a uniesť spolu s vyšším postavením. A Pán vie, na plecia koho čo môže zložiť. Neraz by ten, ktorý by sa rád sám kamsi podsúval, neuniesol kríž  spojený s tým postom. Prečo sa tým trápiť, že nie som tam, kde je ten druhý? Veď predsa ja sa budem zodpovedať za to miesto, kde som! Ja budem skladať Pánu Bohu účty za všetko to, čo som urobil v pozícii, v ktorej sa nachádzam: či som miloval Pána Boha, či som mu slúžil, či som využíval dary, ktoré mi Boh dal, ktorými ma daroval. To všetko sa napokon naozaj zhodnotí v záverečnom  hodnotení. Lebo každý z nás je obdarený darmi a každý na tom mieste kde sme, máme oslavovať Boha a slúžiť mu. Teda ani jeden z nás v akomkoľvek postavení nie sme zanedbateľní, nie sme zbytoční, nie sme nejakí „malí“, málo významní, lebo pred Bohom každý z nás je skutočne veľký a záleží od nás, ako otvoríme svoje srdce Bohu a splníme svoju úlohu v tomto živote. Toto je najrozhodujúcejšie, čo raz bude ohodnotené v záverečnom hodnotení pred tvárou Boha, podľa slov: „Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána“ (Mt 25, 21).

Svätý Otec František hovorí: „V Cirkvi je vítaný každý, pre Boha nikto nie je malý. Každý zohráva v Božom pláne svoju úlohu.“. Krásne to tiež vystihol svätý kardinál Newman, keď povedal: „Na svojom mieste si taký dôležitý, ako je archanjel na tom svojom.“ Aké je dôležité prijať pravdu  že na tom mieste, kde sme, sme tak dôležití, ako archanjeli alebo iní, ktorých považujeme za významných. Keď si vezmeme napríklad automobil, každá jedna skrutka v ňom je dôležitá. Aj keď je „neviditeľná“, a s trochou fantázie by sme mohli povedať, že keby mala možnosť, mohla by sa zlostiť, že dizajn auta je viac oslovujúci ako jej skrytá prítomnosť v ňom. Ale keď auto zastane, nechce sa pohnúť, odrazu sa nikto nedíva na dizajn, ale hľadá, kde sa asi uvoľnila či vypadla skrutka, ktorá je tam taká dôležitá. To je o tom, že jedno i druhé má svoj význam, teda každý je na svojom mieste dôležitý a pokiaľ je do tej pozície postavený, počíta sa s ním a v tomto zmysle je nenahraditeľný. Aj svätý páter Pio tak hovorí: „Neverte, že za iných okolností by ste Bohu lepšie slúžili. Človek mu slúži len vtedy dobre, keď mu slúži tak, ako si to on praje a na tom mieste, kde sa akurát nachádza.“

V dnešný deň je dobré aj toto pripomenúť vám, ktorí prijímate sviatosť birmovania ale aj nám všetkým, ktorí sme už v živote niekde začlenení. Dovolím si dnes osloviť predovšetkým vás ‒ mamy, ktoré sa spolu s vašimi manželmi, otcami   týchto detí iste s radosťou dívate na svojich synov, dcéry, ktorí prijímajú sviatosť birmovania. Milé mamy, v dnešný Deň matiek, vás pozdravujem a gratulujem vám k vášmu sviatku. Ďakujem vám za napĺňanie vášho povolania a poslania ženy - matky a vyzdvihujem dôstojnosť a veľkosť každej mamy. Keď hovoríme o vyvolení apoštolov, hovoríme o tých, ktorí sú známi. Vaša dôstojnosť a  dôležitosť je veľká. Pán vám tak dôveroval a dôveruje, že vám dal dar materstva, že vám zveril dieťa alebo aj viac detí. Aj byť mamou je rovnako nesmierne veľkým povolaním od Boha. Povolaním! Ako aj byť otcom a to v plnej zodpovednosti pred Bohom. Čím všetkým prechádzate vy, mamy v láske a obetavosti pre svoje rodiny, viete samé najlepšie. A kto by pochyboval o veľkosti a dôstojnosti povolania k materstvu, k otcovstvu, nech si uvedomí, že všetci tí veľkí, známi, uznávaní ľudia potrebovali najskôr mamu, otca, rodinu.

Priblížim vám príbeh jednej mamy z nie tak dávneho času ‒ populárnej osobnosti sociálnych médií, obhajkyne práva na život a matky štyroch detí. Američanka Jessica Hanna zomrela len nedávno, 6. apríla 2024. V roku 2020, v 14. týždni  tehotenstva s najmladším synom Jessice diagnostikovali rakovinu prsníka. Viacerí lekári jej radili, aby išla na potrat, ale ona to odmietla. Po operácii jej oznámili, že nádor má veľkosť 13 cm a rakovina sa našla aj v lymfatických uzlinách. Vzhľadom na tehotenstvo lekári nemohli urobiť snímky iných častí jej tela, aby zistili, či sa rakovina nerozšírila ďalej. Hanna bola katolíčka a jej viera ju počas liečby mnohokrát podržala. Osobitnú úctu mala k blahoslavenému Solanovi Caseymu a často sa modlila pri jeho hrobe v Detroite. Po pôrode sa jej snímky vrátili čisté, bez známok šírenia rakoviny do iných orgánov alebo lymfatických uzlín, čo pripisovala príhovoru Caseyho. V roku 2022 sa však rakovina vrátila. Tento raz v štvrtom štádiu. Práve v tomto období Hanna pocítila, že ju Boh už volá ku sebe. Keďže si ešte nebola istá svojou budúcnosťou, dva dni po stanovení diagnózy si založila účet na sociálnej sieti, aby sa o svoju cestu podelila s ostatnými a vytvorila  komunitu, kde by sa mohla modliť so svojimi podporovateľmi a obetovať svoje utrpenie na ich úmysly. „Povedala som si,“ hovorí, „že žiadne utrpenie by nemalo vyjsť nazmar. Neviem kam ma Boh vedie, ale je to cesta, na ktorej musím ľuďom sprostredkovať, že je možné zomrieť milosrdne. Alebo sa možno Boh chystá ukázať zázrak. Nech sa stane čokoľvek, rozhodla som sa využiť sociálne médiá, aby som ľuďom ukázala, že najdôležitejšia je dôvera v Boha. Musíte sa vzdať vlastných túžob a želaní a nechať Boha, aby sa o všetko postaral.“

Počas rokov, keď Hanna bojovala s rakovinou, mala na Instagrame viac ako 45-tisíc sledovateľov. Práve tu sa delila o aktuálne informácie o svojom zdravotnom stave, modlila sa za iných, ktorí ju oslovovali s úmyslami a zdieľala, čo znamená obetovať svoje utrpenie a milosrdne trpieť. 29. marca napísala: „Som tu na svoj Veľký piatok. Počas tohto pôstu som mala vážne problémy so srdcom, ktoré vyústili do drenáže a následnej operácie. Z jednotky intenzívnej starostlivosti ma previezli na bežné oddelenie, čakala ma ďalšia operácia pľúc a mnoho rôznych komplikácií. Rozdiel medzi mojím Veľkým piatkom a Ježišovým je v tom, že ja som si svoj čas kráčania na Kalváriu naozaj plne zaslúžila, zatiaľ čo on určite nie. V skutočnosti to boli moje hriechy, ktoré viedli k veľkej časti jeho mučivej bolesti. Pre mňa samu je moje utrpenie obetou, ktorú mu prinášam späť nielen preto, aby som odčinila hriechy, ktorých som sa vo svojom živote dopustila, ale aj preto, aby som priniesla s Kristom obetu zmierenia pre iných. Keď som sa vo svojom živote dopustila toľkých hriechov, musím mať teraz odvahu prijať svoje pokánie. Pamätajte, že s každým Veľkým piatkom prichádza Veľkonočná nedeľa a so smrťou prichádza vzkriesenie.“ Zomrela, ako som spomenul, 6. apríla v tomto roku (2024) a zanechala po sebe štyri deti. Odváži sa niekto povedať, že príbeh tejto mamy je menej dôležitý ako príbeh známych apoštolov?

Keď sa prihováram vám, birmovancom, rád pripomínam, že aj vás si už krstom a teraz birmovkou Boh vyvolil. Aké však bude vaše ďalšie svedectvo života pred Bohom a ľuďmi, to už teraz záleží od vás. Viete, že by som bol rád, keby aj spomedzi vás vzišli budúci kňazi alebo rehoľné sestry, ale nech bude vaša voľba akákoľvek, urobte ju v zodpovednosti pred Bohom, v spolupráci s Bohom a potom budujte a rozvíjajte to, čo Boh vložil do vášho srdca. Boh to tam už vložil, len to treba odhaliť a „rozdúchať“, ako hovorí Svätý Otec František: „V každom z nás je taká „pahreba“, ktorú treba rozdúchať, aby sa ten ohník nanovo rozhorel.“ Urobte tak aj vy a odhalíte to, k čomu vás Boh volá. Každé jedno povolanie, ku ktorému vás Pán privedie je dôležité a dôstojné, a má svoje miesto v Božom pláne. Nech vám Mama všetkých mám, Panna Mária, ktorú si v máji už po generácie zvláštnym spôsobom uctievame aj my tu, na Slovensku, vyprosuje potrebnú silu a milosti. Uctievajte si ju po celý život a tak máte garantované jej celoživotné orodovanie u Boha za vás. Amen.