Máme príklady ako sa priblížiť k svätosti
Svätosť by nemala byť vzdialená ani človeku 21. storočia. Nie je len rezervovaná pre vybraných, ale usilovať o ňu by sme sa mali všetci. Každého z nás si Pán totiž vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske. (porov. Ef 1, 4)
Na jednej súťaži záhradkárov a ovocinárov zvíťazil ovocinár z Čile. Predstavil sa stromom, ktorý prinášal pätoraké ovocie – čerešňu, mandarínku, marhuľu, nektarinku a slivku. Teda z jedného kmeňa vyrástlo päť druhov ovocia. Samozrejme, že tento unikát vzbudil pozornosť a spomínaný ovocinár napokon v súťaži aj zvíťazil.
Svätosť vyrastá z jedného kmeňa
Keď sa zamyslíme nad podstatou svätosti, keď myslíme na svätých a na ovocie ich života, uvedomíme si, že to všetko vyrástlo z jediného kmeňa, ktorým je Ježiš Kristus. Keď si necháme hoci nakrátko a narýchlo premietnuť profil toľkých svätcov, o ktorých vieme, že sú v nebi a iste je ich oveľa viac, veď nevieme o tých, ktorí nie sú zapísaní v martyrológiu, a predsa v nebi sú, uvedomíme si, že každý bol jedinečný. Boh každého z nich „zaštepil“ do jediného kmeňa, ktorým je Kristus, ale zároveň dal každému a má pre každého človeka originálne dary. On netvorí kópie, ako to vyhlásil novodobý blahoslavený mladík Carlo Acutis: „Všetci sa rodia ako originál…“ Od každého človeka závisí, ako bude nakladať s originalitou, jedinečnosťou, ktorú dostal od svojho Stvoriteľa. Koľkí ľudia svoju jedinečnosť nedocenia, životom sa vezú… a potom o nich platí pokračovanie Carlovho výroku: „no mnohí zomierajú ako fotokópia“. O blahoslavených a svätých „obyvateľoch“ neba platí: Narodili sa ako Božie „originály“, vo svojom živote spoznali svojho Boha a jeho plán s ich životom a v spolupráci s Božou milosťou, zaštepení do „kmeňa“, ktorým je Ježiš Kristus, priniesli originálne „ovocie“ svojho života. Žili spokojní s „výbavou“, ktorú od Boha dostali, „nepoškuľovali“ závistlivo po daroch iných ľudí a po ovocí ich života, ale „prinášali ovocie v pravý čas“ (porov. Ž 1, 3). Ovocie jedinečné, ktoré mali priniesť práve oni – každý jeden z nich. Zdajú sa nám vzdialení, ďaleko v nebi, oslávení, už bezstarostní, v nebi, kde „Boh zotrie z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku, ani bolesti viac nebude“(Zjv 21, 4)? Nie sú nám vzdialení. Pripomeňme si pravdy našej viery o Cirkvi: „Veríme v spoločenstvo všetkých veriacich v Krista, čiže tých, ktorí putujú na tejto zemi, tých, čo sa po skončení života očisťujú, i tých, čo požívajú nebeskú blaženosť, a všetci spolu tvoria jednu Cirkev. Takisto veríme, že v tomto spoločenstve nám pomáha milosrdná láska Boha a jeho svätých, ktorí ustavične a ochotne vypočúvajú naše prosby“ (KKC 962).
Sú nám blízki
Svätí sú nám blízki, oni prežili život na tejto zemi, poznajú čo to je žiť na tejto zemi! Môžu, chcú byť a sú pre nás povzbudením a dôkazom, že dosiahnuť nebo je možné a svietia nám svojím príkladom, „ako na to“!
Životopisy svätých sú „hrubou knihou“, ktorú sa oplatí často brať do rúk, lebo sú to skúsenosti života normálnych ľudí – takých, akí sme my, ale tých, ktorí dosiahli najväčší úspech života – nebo. Z veľkého počtu svätcov môžeme nakrátko spomenúť aspoň niektorých. Najväčšou svätou, Kráľovnou všetkých svätých je Panna Mária, o ktorej verím, že vieme dosť. Prežívame Rok sv. Jozefa, ktorý je nepochybne jedným z najväčších svätcov, hoci bol v minulosti značne zabudnutý, ale zvlášť tento rok sme mali a máme možnosť načerpať o ňom veľa poznania, ktoré v nás môže zanechať trvalú stopu. Z prvotných čias Cirkvi spomeniem svätých apoštolov. Prečo práve ich? Preto, lebo ich si Ježiš vyvolil za stĺpy Cirkvi, ktorú pekelné brány nepremôžu (porov. Mt 16, 18). A postaral sa o to, aby moc, ktorú dal im, bola odovzdávaná z pokolenia na pokolenie cez biskupov, nástupcov apoštolov. Čím sa vyznačovali muži, ktorých si vyvolil Pán a ktorým na čele s Petrom zveril Cirkev? Pozrime sa na apoštola Petra. Vieme veľmi dobre, že tento apoštol prechádzal rôznymi etapami života, a že boli chvíle, keď bol ochotný tasiť meč a brániť Ježiša Krista svojou silou a obetou vlastného života. Ale príde moment a on trikrát zaprie Krista. Príde moment, keď je plný nadšenia, vyskočí z loďky a behá po vode, ale o chvíľu je plný pochybností a už sa aj potápa. Mali by sme povedať, že apoštol sv. Peter, je postavou, ktorá je príliš labilná? Ktorá nie je schopná a spoľahlivá? Ľudsky povedané – áno a keby robil konkurz do niektorej z dnešných firiem, je vysoko pravdepodobné, že by neobstál a už vôbec by ho nedali na vedúce miesto. Veď takého labilného človeka nám netreba. A čo urobil Ježiš? Práve na tomto človekovi postavil Cirkev. „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“ (Mt 16, 18). Teda v tej chvíli Ježiš jasne hovorí, ukazujúc na Petra: „Teba si použijem.“ Teba, takého labilného, nestáleho, takého nespoľahlivého. Teba si použijem. Ale nie preto, aby sa ukázalo, aký si ty sebestačný, ale aby sa ukázala Božia moc. Aby sa prejavilo, že Boh aj na takýchto vratkých nohách dokáže budovať svoje kráľovstvo. A ostatní apoštoli? Boli bezchybní? Evanjeliá nemlčia ani o chybách apoštolov. Vybrala by si ich prosperujúca firma aj s ich chybami a v takom zložení do vedenia? Aj oni boli slabí, ale mali lásku k svojmu Majstrovi a keď sa dali do jeho služby, šírili evanjelium tak, že Boh dal vieru novým národom a mnohí z tých, čo uverili, boli ochotní pre vernosť Kristovi mrieť mučeníckou smrťou… a ako cituje KKC: „krv mučeníkov je semenom kresťanov“ (KKC 2473).
Čitajme a hľadajme odpovede
Treba sa nám naozaj skloniť pred hĺbkou dôvery, ktorú Ježiš prejavuje voči človekovi. Voči slabému, krehkému, nespoľahlivému, nestabilnému človekovi. Nech by sme si vzali životopis ktoréhokoľvek svätého, okrem Panny Márie, v živote ani jedného z nich nenájdeme trvalý stav bez hriechu, nenájdeme v nich ľudí bez chýb, bojov, bez problémov. Ani jeden nebol bez kríža v rôznej podobe. V tom sú nám blízki a zároveň svedčia o tom, že všetko sa dá prekonať, zvládnuť s pomocou Božej milosti. Keď sa pozrieme na sv. Augustína, pred obrátením naozaj hriešnika – sám opísal svoj život – vidíme, že chodil všelijakými bludnými „cestami“, ale bola v ňom túžba po pravde – túto hodnotu hľadal. A Pravda – Ježiš sa mu dal nájsť, lepšie povedané, On si našiel jeho – Augustína. Keď sa v Augustínovi odohrávali boje a zaoberal sa otázkou, ako má žiť, ktorou cestou kráčať, začul detský hlas: „Vezmi a čítaj.“ Poobzeral sa, ale v záhrade, kde sa nachádzal, nevidel nijaké dieťa. Zobral knihu Svätého Písma, otvoril list Rimanom a tam čítal slová, ktoré by sa dali zhrnúť takto: „Zanechajte svoj život v nečistote, opilstve, smilstve, oblečte sa v Ježiša Krista a žite počestne.“ Augustína tieto slová veľmi oslovili a dá sa povedať, že vtedy nabral potrebnú silu, ísť už týmto novým smerom, a bola to sila Božieho slova, ktorá ho nasmerovala aby už takto kráčal ďalej. Máme v ňom príklad, vzor? Čítame Sväté písmo, Katechizmus katolíckej Cirkvi? Poznáme svoju vieru, aby sme ju mohli aj uplatňovať v praktickom živote? Čo čítajú naše deti, mládež? Čím sa človek sýti, tým sa postupne stáva. Sýtime sa nielen pokrmom, ale aj myšlienkami a názormi. Treba si dobre vyberať zdroje, z ktorých sa „sýtime“, čo nás „vyživuje“ a pomaly, ale isto aj formuje.
Máme pestrý výber
Spomeňme pre povzbudenie aspoň niektorých svätcov našich čias. Treba povedať, že od detí, cez mladých, cez manželov, zasvätených, kňazov, biskupov, pápeža, chorých, zdravých, učených, jednoduchých,… všetci si nájdu v spoločenstve svätých svätca alebo sväticu, ktorý mal v niečom podobný život, ako každý z nás. Keď dokázali prekonať náročnú cestu životom oni a prísť do neba, prečo nie aj ja, každý z nás?
V prvom rade by nám mali byť veľmi blízki naši krstní a birmovní patróni, ale ak spomenieme aspoň niektorých ďalších svätých – skôr z dnešných čias – a začneme od detí, máme pred očami napríklad svätých – fatimské deti – Františka a Hyacintu, Máriu Goretti, Dominika Savia, už citovaného bl. Carla Acutisa, bl. Pier Giorgia Frassatiho, svätých Louis a Zéliu Martinovcov – rodičov tiež sv. Terézie z Lisieux, ďalších svätých – Giuseppe Moscatiho (lekára), Editu Steinovú, Pátra Pia, Matku Terezu, Jána Pavla II. … a určite by nám mali byť veľmi blízki blahoslavení a svätí, ktorí vyšli z nášho národa alebo na našom území pôsobili – blahoslavení – Zdenka Schelingová, Anka Kolesárová, Titus Zeman, Metod Dominik Trčka, Sára Salkaházi, biskupi – Vasiľ Hopko, Pavol Gojdič, svätí Košickí mučeníci. Nesmieme zabudnúť na naše „korene“, na tých, ktorých nám poslal Boh, aby nám priniesli vieru – na sv. Cyrila a Metoda a ich svätých nasledovníkov už z radov Slovanov.
Máme veľké možnosti dostávať sa k informáciám zvlášť cez internet. Vyhľadávajme si životy svätých, povzbudzujme sa ich príkladom. Dozvieme sa, že hoci každý z nich bol originál, jedno mali spoločné – boli zaštepení do Ježiša Krista.
Strom, ktorý vtedy vyhral na súťaži ovocinárov, lebo prinášal päť druhov ovocia, je naozaj len slabým obrazom oproti „Kmeňu“, ktorý prináša toľko rôznorodého „ovocia“ v živote Cirkvi, ale aj pre celý svet, obohacuje nás a okrášľuje celé nebo, aj túto zem.
Máme príklady svätých, máme sa o čo oprieť, ale aj koho prosiť o pomoc. Svätí sú svätými hlavne preto, že prežívali vo svojom živote lásku, ktorú čerpali od Krista a ktorá im dávala silu pre celý život. A láska nie je egoistická. Preto oni ani v nebi „nezaháľajú“, ale myslia na svojich bratov a sestry putujúcich na zemi, aby im pomáhali. Využívajme ich príhovor u Pána, ich pomoc.
Ale aj my sme nejakým príkladom pre druhých. Nech sme príkladom nasledovníkov Ježiša Krista na ceste do neba.