Pastiersky list na Slávnosť Panny Márie Bohorodičky - 1. január 2025
Svätý Otec František pred ôsmimi dňami na Štedrý deň 2024 otvoril Svätú bránu Baziliky svätého Petra a tak zahájil Svätý jubilejný rok 2025, ktorý sa ukončí uzavretím tej istej brány 6. januára 2026. Vo všetkých diecézach na celom svete bol slávnostne otvorený Jubilejný rok na sviatok Svätej rodiny 29. decembra 2024. Slávnostný akt otvorenia sme vykonali v ten istý deň aj v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave a tak sme mohli prejsť aj my touto pomyselnou bránou Jubilejného roka ako pútnici nádeje, aby sme sa čo možno najviac zjednocovali s Ježišom, ktorý sám o sebe povedal, že je bránou, ktorou sa vchádza do ním vytvoreného ovčinca – do Cirkvi (porov. Jn 10, 9). Kto by vyhlasoval nejaké iné prístupové cesty do Ježišovho košiara Cirkvi za pravdivé, nehovoril by pravdu. Ježiš je a zostane jedinou bránou, cez ktorú sa vstupuje do spoločenstva Cirkvi.
V živote ľudí sa však mohlo udiať všeličo. Mohlo nastať aj oslabenie vo vzťahu k Cirkvi alebo takmer úplné odlúčenie sa od nej. S láskou oslovujeme ľudí, ktorí sa možno vzdialili od Cirkvi, ale môžu mať v sebe pekné spomienky na všetko to, čo zažili v komunikácii s Cirkvou. Ale iste je veľa i takých, ktorí nemuseli mať s Cirkvou nejakú skúsenosť alebo aj takých, ktorí majú v sebe negatívny obraz o Cirkvi, alebo nosia v sebe nejaké zranenia. Preto vás všetkých pozývam, aby sme upriamili svoju pozornosť priamo na Ježiša Krista. Lebo len tento pohľad môže pomôcť a pomáha nám všetkým. Upriamujeme teda našu pozornosť na Ježiša Krista, ku ktorému sa chceme v jubilejnom roku 2025 ešte viac priblížiť a v jednote s ním byť pútnikmi nádeje.
Toto povzbudenie prijímame aj na začiatku nového občianskeho roka 2025 na Slávnosť Bohorodičky Panny Márie. Upriamenie našej pozornosti na Pannu Máriu nemá zmeniť naše smerovanie k Ježišovi. To by si nepriala ani Panna Mária. Mária sa nám znova ponúka ako bezpečná sprievodkyňa na ceste k jej Synovi. Ak by sme to chceli vysvetliť aj historicko-teologicky, tak pripomeňme, prečo bol na koncile v Efeze v roku 431 Márii udelený titul „Bohorodička“. Konciloví otcovia zídení v už na koncile v Nicei (325) veľmi správne usúdili, že niektorí kresťania sa odklonili od apoštolského učenia a popierali, že Ježiš je opravdivý Boh, Boží Syn. Koncil v Efeze práve týmto vznešeným titulom, ktorý udelil Panne Márii, veľmi jasne deklaroval, že Mária je matkou Božieho Syna. Je to krásny signál aj pre dobu v ktorej žijeme, aby sme jasne verili a vyznávali, že Ježiš je opravdivý Boh s Otcom i Duchom Svätým, hoci sa v plnosti času stal človekom.
Teda Ježiš, s ktorým chceme byť veľmi blízko v Jubilejnom roku i v celom živote, je naozaj Boží Syn a má božskú moc, aj keď to nie vždy prejaví. Ale keď napríklad uzdravuje chorých, takmer vždy povie uzdravenému: „tvoja viera ťa uzdravila“ (porov. Lk 17, 19). Preto je tak dôležité obnoviť a posilniť svoju vieru v božstvo Ježiša Krista, ak chceme nachádzať správne riešenia v našom živote a aj im uveriť. Lebo nie vždy sa budú Ježišove odporúčania zhodovať s našimi predstavami a očakávaniami. Napríklad: Ježiš nás pozýva každú nedeľu a prikázaný sviatok do Božieho chrámu na svätú omšu, ale dotyčný človek má na nedeľu iný plán. Podľa toho, čo si človek vyberie, dáva svedectvo, či verí alebo neverí, že pri svätej omši sa stretáva so živým Kristom, ktorý je od večnosti Boh s Otcom i Duchom Svätým. To je len jeden príklad.
Pravdu o božstve Ježiša Krista nosili v sebe Panna Mária i svätý Jozef. Božiemu Synovi Ježišovi sa takto prišli pokloniť aj traja mudrci z východu. Ak by neprijali pravdu o narodenom dieťati ako o Božom Synovi, neboli by mu dali dary – myrhu a najmä kadidlo a zlato, ktorými zvlášť zdôraznili jeho kráľovsko-božskú dôstojnosť, aj keď v ľudskom tele. Anjeli, to isté zvestovali pastierom slovami: „Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán“ (Lk 2,11). A keď sa zadívame aj na koniec Ježišovho pozemského života, začujeme svedecký výkrik pohanského stotníka na Golgote: „On bol naozaj Boží Syn“ (Mt 27, 54).
Dnes na začiatku nového občianskeho roka na slávnosť Bohorodičky Panny Márie zvlášť si pripomíname túto hlbokú pravdu našej viery, z ktorej sa zrodil tak vznešený titul Panny Márie. Ale ako hovoria cirkevní otcovia, Máriina veľkosť vychádza oveľa viac z jej vernosti Bohu ako z vyvolenia, že sa stala Matkou Božieho Syna. Aj v našom živote je to tak. Je síce veľa, že sme boli pokrstení, pobirmovaní a prijali aj ďalšie sviatosti. Ale naša veľkosť v Božích očiach je o tom, ako sme verní Bohu, podľa prikázaní a evanjeliových odporúčaní, na ktorých je založené učenie Cirkvi. Očistený pohľad na Božieho Syna Ježiša Krista pomôže preklenúť aj všetko negatívne, čo môže byť v nás o Cirkvi ako nejaký nepríjemný nános. Dostávame novú príležitosť: byť pútnikmi nádeje, čo sa stane vtedy, ak obnovíme a hlavne očistíme svoj pohľad na Ježiša Krista a jeho Cirkev, lebo pre túto Cirkev sa Ježiš nielen narodil, ale aj zomrel na kríži a vstal z mŕtvych.
Prijmime teda pozvanie Svätého Otca Františka a celej Cirkvi a cez bránu, ktorou je Kristus, vstúpme na slávnosť Jubilejného roka, ktorá bude trvať celý rok. Môžeme tak viditeľne urobiť prejdením brán v Ríme, ale aj návštevou jubilejných chrámov v diecézach. V našej diecéze sú to chrámy: Katedrála Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave, Diecézna svätyňa Božieho milosrdenstva v Cinobani a farské kostoly v Brezne, v Lučenci, Gelnici a v Rimavskej Sobote. Tieto chrámy budú mať aj svoje viditeľné označenie. Tu by som si poslúžil príkladom. Keď v roku 1934 končil v Bulharsku službu nuncia Angelo Roncalli, neskorší pápež – dnes už svätý Ján XXIII., takto sa prihovoril zídeným ľuďom: „Priatelia moji..., v katolíckom Írsku podľa starobylej tradície na Vianoce rodina zapáli sviecu pred domom. Má posvietiť na cestu Jozefovi a Márii, aby vedeli, že tam býva rodina ochotná prijať ich. Kdekoľvek budem, aj na konci sveta, každý z vás, ktorý sa ocitne ďaleko od svojho domova a pôjde okolo môjho domu, nájde pred ním zapálenú sviecu.“ Tak ako arcibiskup Angelo Roncalli pozýval ľudí, ktorých poznal v Bulharsku, tak každého z nás pozýva na tieto posvätné miesta milosrdný Ježiš a volá: „Poďte ku mne všetci! Rád vás privítam na týchto posvätných miestach, ktoré sú viditeľne označené.“
Označenie na ustanovených chrámoch v diecézach i v našej je pozvaním k návšteve nielen pre Svätú rodinu, ale pre každého z vás. Už teraz je pripravených veľa púti do týchto chrámov, o ktorých vás budú kňazi informovať a spolu s vami putovať na tieto milostivé miesta. Kňazi budú vo svojich príhovoroch vysvetľovať duchovný zmysel týchto podujatí a zvlášť význam a spôsob možností získavania úplných odpustkov. Pre našu Rožňavskú diecézu je Jubilejný rok 2025 aj vynikajúcou prípravou na slávenie 250. výročia diecézy v roku 2026. Preto vás aj v tomto roku pozývam k rozjímaniu nad mesačnými katechézami, ktoré sa k vám dostanú prostredníctvom rádia Lumen, alebo si ich stiahnete z našej webovej stránky. Nech teda celý rok 2025, ktorý dnes začíname je jednou veľkou oslavou Boha a našou celoročnou príležitosťou na obnovu a prehĺbenie duchovného života a na ozdravenie vzťahov v našich rodinách i v celej spoločnosti. Vyprosujem vám hojné Božie požehnanie a nech v našich srdciach je stále živé heslo dané na tento rok v našej diecéze: „Nech nám záleží na jednote s Ježišom, aby sme boli stále pútnikmi nádeje.“ K tomu vám žehnám v mene + Otca i + Syna i + Ducha Svätého. Amen.
Mons. Stanislav Stolárik
rožňavský biskup