Televízne duchovné cvičenia: 4. katechéza: Modlitba svätého ruženca (30.3.2017)

Televízne duchovné cvičenia vedené Mons. Stanislavom Stolárikom

4. katechéza, 30. 3. 2017 z cyklu „Kroky viery: S Máriou za Ježišom“

Téma: „Modlitba svätého ruženca“

Pokračujeme, či už uzatvárame naše rozjímania o posolstve z Fatimy. Zamysleli sme sa aj nad tajomstvom hĺbky Božského Srdca Ježišovho, do ktorého tiež chceme vstúpiť aj skrze túto duchovnú prípravu. V tejto chvíli znova prosíme, tak ako vždy na úvod, Fatimskú Pannu Máriu.

Prosby k Fatimskej Panne Márii

Milí bratia a sestry tu v štúdiu, drahí televízni diváci, všetkých vás ešte raz pozdravujem a spolu s vami chcem ďakovať Pánu Bohu za tieto nádherné a verím, že požehnané chvíle. Hoc len nakrátko, vrátime sa znova k našej predchádzajúcej téme, aby sme si oživili, o čom bola reč a urobili potrebné prepojenie. Hovorili sme o zasvätení, o tom čo to vôbec znamená, aký význam má zasvätenie... Máte v rukách brožúru Pobožnosti fatimských sobôt.  Ak pozrieme na prebal, sú tam napísané veľmi vážne slová: „Od vykonávania tejto pobožnosti, (piatich Fatimských sobôt) spolu so zasvätením Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie bude závisieť vojna alebo mier vo svete.“ Sestra Lucia z Fatimy. To sú veľmi vážne slová a môžeme v tejto chvíli, keď sa prostredníctvom Tv Lux dostávame do toľkých kútov na Slovensku a ktovie ešte kam, a kde-kto si môže aj vypočuť, aj vidieť pochopiteľne, ale vypočuť toto posolstvo, môžeme upozorniť, že ak sa tomuto posolstvu otvoríme, ale aj ak sa mu neotvoríme – ktovie, či od tohto prijatia alebo odmietnutia posolstva nezávisí naša spása, náš večný život. A tiež večný život každého jedného človeka, ktorý sa s posolstvom stretne. Možno je to znova pre niekoho strašenie, že „ak neprijmem, tak bude zle“. Povedzme to pozitívne: „ak prijmem, bude dobre“. Ak prijmem ponuku, možnosť zasvätenia, ako sme si ho vysvetlili - že to je plné otvorenie sa na pôsobenie Ducha Svätého, pretože v duši máme Pannu Máriu - tak to je čosi ohromné!

Vráťme sa aspoň nakrátko aj k myšlienkam sv. Ľudovíta Grigniona z Montfortu a svätého Jána Pavla II. Sv. Ján Pavol II. vysvetľujúc svojho obľúbeného mariológa, hovorí práve k téme o prítomnosti Ducha Svätého. Duch Svätý v „Máriinom“ človekovi pôsobí akoby radikálne, ešte väčšmi a rýchlejšie uspôsobuje človeka, hoci by bol len malým dieťaťom, aby porozumel veľké veci Božie! Spomeniem príklad s bl. Hyacintou, keď bola ako malé dieťa na návšteve u nejakej panej v Lisabone. Pani jej kládla rôzne otázky a bola veľmi prekvapená, ako jej Hyacinta múdro odpovedala. Preto sa jej pýtala: „A ty to odkiaľ vieš, kto ti to povedal?“ „Povedala mi to Panna Mária.“ Viete, toto je hlboké tajomstvo. Samozrejme, že študenti by boli veľmi radi, keby potrebné vedomosti obsiahli týmto štýlom. Obsiahnu, ale z Božieho hľadiska potrebnú náuku. Chápeme, aké je veľmi dôležité, a treba hovoriť o zasvätení?

Ale ideme ďalej a to k téme, ktorej sme sa už dotkli viackrát počas našich rozjímaní, a je to téma: „svätý ruženec a prečo je dôležitý?“ Odpoveď je jednoduchá: lebo Panna Mária pri každom jednom zjavení zdôrazňuje potrebu modlitby svätého ruženca a sama sa predstavila ako Ružencová Panna Mária. To je veľmi, veľmi dôležité. Čo sa týka biblického zdôvodnenia a skladby tejto modlitby, vieme, že modlitbu Otče náš nás naučil Pán Ježiš a máme ju vo Svätom písme. Modlitba Zdravas Mária: prvá „polovica“ je prevzatá z evanjelia: „Zdravas Mária milosti plná“, a potom nasleduje pozdrav Alžbety, keď Panna Mária prichádza do jej domu. Až Dominik Pruský, kolínsky kartuzián, tam priložil aj meno „Ježiš“ a dá sa povedať, že začal aj s  „tajomstvami“ svätého ruženca a tak sa táto modlitba postupne vyvíjala ďalej. Druhá časť modlitby nie je z Biblie, bola pridaná v 16. st. pápežom Piom V.: „Svätá Mária, Matka Božia pros za nás hriešnych“, Sú tu dva veľmi dôležité momenty – „pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej. Amen“ To TERAZ - musí s nami zalomcovať, uvedomujeme si, že potrebujeme pomoc stále, ale tiež je veľmi silné: „i v hodinu smrti našej“. Ó, to je kdesi veľmi ďaleko..., to však ani jeden nevieme. Ale jedno i druhé je obsiahnuté v tejto modlitbe, v prosbe: „Mária stoj pri nás teraz i v hodinu našej smrti“. Aká je to krásna prosba, keď si uvedomíme, akú mocnú a láskyplnú  spoločníčku si voláme na pomoc pre túto chvíľu, ale i pre záverečnú chvíľu nášho života. Skúsme takto rozjímať, takto vnímať, prijímať modlitbu svätého ruženca a odrazu cítime, že to je celkom iná dimenzia.

Modlitba opakovaných Zdravasov. Iste viacerí už mohli počuť, že to je aj určitá forma, prevzatá forma otcov púšte, keď sa modlievali 150 žalmov. Tí, ktorí sa potom k nim pridávali alebo vstupovali do kláštorov a nevedeli po latinsky, nemodlievali sa 150 žalmov, ale 150 Otčenášov. Tak sa postupne formovala táto modlitba. Ako vieme, jej zrod je spätý so svätým Dominikom, ktorý najskôr ponecháva aj modlitbu 150 Otčenášov aj 150 Zdravasov. No, kto už dnes „frfle“ na ruženec, keby mal sa modliť jedno aj druhé, asi by sa mu to zdalo náročné aj na čas, ale na druhej strane aj dnes je veľmi veľa ľudí, ktorým ani toto nerobí problém, lebo vieme, že Otče náš je modlitba Ježiša Krista, o ktorej hovorí svätý Cyprián: „Ktorá modlitba môže byť ešte krajšia ako tá, ktorú nás naučil Pán Ježiš!“ O modlitbe Zdravas Mária sme hovorili pred chvíľou. Práve zo života svätého Dominika je známa udalosť, keď sa mu zjavila Panna Mária, odovzdala mu túto formu modlitby ruženca ako zbraň na obrátenie heretikov - v tomto čase to bol zápas s albigéncami - a zároveň na šírenie kresťanskej viery. Dala tiež prísľub, že bude zachránený každý, kto bude túto modlitbu šíriť. Znova, otcovia, mamy je tu prísľub ochrany, keď učíte svoje deti túto modlitbu alebo aj keď kamaráti, spolužiaci, sa učíte navzájom túto modlitbu. Dala prísľub, že nech sa ktokoľvek bude modliť túto modlitbu a prosiť nejakú milosť, obdrží ju skrze svätý ruženec.

Keď sa raz sv. Dominik pripravoval v Katedrále Notre Dame na kázeň, zrazu počul oslovenie Matky Božej, ktorá mu povedala: „Dominik, hoci kázeň, ktorú si si pripravil je dobrá, priniesla som ti lepšiu.“ Do ruky mu dala knihu, v ktorej bola napísaná kázeň. Nejeden kazateľ by si v tej chvíli povzdychol a povedal: „Och, Panna Mária, keby si mi podsunula tiež už napísanú kázeň!“ Keď potom vystúpil na kazateľnicu, hovoril ako nikdy predtým a hovoril celkom jednoducho -  ako malým deťom o modlitbe svätého ruženca, hovoril o Panne Márii. Odrazu to malo obrovský úspech - v Božom hodnotení osohu pre duše. Iná udalosť hovorí, je to azda skôr alebo iste legenda, nazvaná „Mních a ruženec“ (malo sa to odohrať v 13. storočí), ktorá vysvetľuje súvis ruženec  a ruže. Hovorí o mladom študentovi, ktorý žil dosť nezriadene, ale napriek tomu každý deň prinášal Panne Márii kyticu kvetov, ktorými ozdoboval obraz Panny Márie. Keď sa dostal zo svojho biedneho štýlu života a zunovalo sa mu sveta, vstúpil do kláštora k cisterciánom. Lenže tam už bol iný poriadok, už nemohol zbierať toľko kvetov a nosiť ich tak ako predtým Panne Márii.  Jeden starý mních mu poradil, aby Panne Márii už nedával kyticu kvetov, ale aby dával kyticu päťdesiatich Zdravasov. On to teda praktizoval. Pri jednej svojej ceste - lebo dosť putoval - na čistinke, keď sa začal modliť týchto 50 Zdravasov, zbadali ho dvaja zbojníci, ktorí ho potajomky sledovali z krovia. Pochopiteľne mali v pláne ozbíjať ho, ale zrazu zbadali pri ňom jednu prekrásnu ženu, ktorá z úst mnícha po každom Zdravas´ vytiahla jednu ružu. Všetky tieto ruže potom spojila do nádhernej kytice. Keď sa mních domodlil, zbojníci pribehli a začali hneď otravovať, vypytovať sa  - kde je tá pani – lebo si mysleli, že získajú niečo viac. Ale mních nevedel o ničom, on ju nevidel. Videli ju len oni dvaja. Možno práve vďaka ružiam z tejto legendy, sa traduje ruženec. Ale ona je to vždy kytica - kytica ruží, ktorú prostredníctvom modlitby Zdravasov dávame Matke Božej, Panne Márii.

Môžeme robiť ďalej prierez komunikácie so svätcami, s blahoslavenými, ktorí sa modlievali svätý ruženec, napríklad blahoslavený Alan de Rupe (de la Roche), ktorý sa tiež venoval zostaveniu tajomstiev modlitby svätého ruženca. Sám sa modlieval žaltár Panny Márie, ale pri jednej omši začul: „Prečo ma chceš znova ukrižovať?“ On celý prestrašený: „Bože, ako? Ja chcem teba ukrižovať? Však sa modlím, aj k Panne Márii, aj svätú omšu slúžim.“ „Prečo nehovoríš o úcte k Panne Márii, prečo ju nešíriš, prečo si to nechávaš len pre seba? Keby si sa podelil so svojimi znalosťami o modlitbe ruženca so svojimi blížnymi, pomohol by si mnohým ľuďom nájsť cestu k Bohu. Ak to neurobíš, budeš spoluzodpovedný za ich hriechy.“ Odvtedy začal učiť veriacich tejto modlitbe o veľkej hodnote žaltára Panny Márie a vysvetľoval, ako je potrebné modlievať sa túto modlitbu. Ako vieme, ďalej sa ruženec rozšíril hlavne ružencovým bratstvám, mariánskym kongregáciám. Dnes ešte ružencové bratstvá fungujú, mariánske  kongregácie už slabšie, ale to je to, čo držalo silu tejto modlitby a aj silu duchovného života a o čom je treba nanovo hovoriť. 

Môžeme hovoriť ďalej o pápežoch, ktorí sa pochopiteľne a radi modlievali túto modlitbu - pápež Pia V., za jeho pontifikátu bola známa bitka pri Lepante, údajne sám rozdával  vojakom ružence – či je to pravda neviem, ale jednoducho zveril túto bitku proti Turkom, ktorá sa napokon stala víťaznou, zveril ju Matke Božej a pápež Gregor XIII. zaviedol na tento deň víťazstva, kedy bola zachránená kresťanská Európa, sviatok Panny Márie Ružencovej. Znova jedno veľmi dôležité memento pre nás, ako zachrániť Európu, ako zachrániť svet, ako zachrániť hodnoty, ktoré majú svoju oporu v Stvoriteľovi, v  Bohu. Pápež Pius IX. hovorí o boji proti veľmi škodlivému bludu albigencov. Spomína, že používal ruženec ako svoju nepremožiteľnú zbraň. Tak sa majú ním ozbrojiť kresťania i dnes v boji proti toľkým strašným omylom, lžiam a klamstvám. Obrniť sa modlitbou sily svätého ruženca. Pápež Lev XIII., veľký apoštol ruženca, napísal encykliku o modlitbe svätého ruženca. Odporúčal modliť sa ju jednotlivcom, rodinám, cirkevným spoločenstvám, všetkým. Mária nás upevňuje vo viere a my túto vieru potrebujeme mať pevnú každý deň, odolnú proti toľkým každodenným nástrahám. To nie sú len „prázdne poučky“ alebo citácie, ktoré vychádzajú od pápežov, to je odporúčanie a prežitá skúsenosť, ktorá hovorí o sile tejto modlitby. Pius X., svätý pápež povedal: „Zo všetkých modlitieb ruženec je najkrajšia a najúčinnejšia modlitba. Ak chcete, aby vo vašich domoch panoval pokoj, modlite sa v rodine ruženec.“ Pápež Pius XI. hovorí podobne: „Otcovia, matky, ak chcete dať svojim deťom dobrý príklad, zhromaždite po dennej práci rodinu pred obrazom Nebeskej Matky a modlite sa ruženec.“  

Ja som ešte z tej generácie, ktorá si pamätá takéto rodiny a teším sa, že aj dnes sú také rodiny, ktoré sa modlievajú svätý ruženec. Niekedy to možno ide náročnejšie, ale vedia si nájsť chvíľu, zvlášť v sobotu alebo v nedeľu, kedy sa spoločne pomodlia svätý ruženec. Veľmi krásne prirovnanie používa pápež Pius XII., keď hovorí o ruženci ako o Dávidovom praku, čo bola zanedbateľná, nijaká zbraň a predsa premohla Goliáša. Ruženec - tých pár zrniečok, ale aká je v ňom sila, v tomto svätom ruženci! Pápež Pius XII., veľký pápež Fatimy, sa vyjadril: „Posolstvo z Fatimy je najväčší Boží zásah cez Máriu do dejín Cirkvi a ľudstva od čias apoštolov.“ To je veľmi silná veta. Boh vstúpil zvláštnym spôsobom v apoštolských časoch. A od týchto čias tým najväčším vstupom je Fatima - Panna Mária vo Fatime. Keď hoci len nakrátko sumarizujeme to, čo sme povedali, citujúc emeritného pápeža Benedikta XVI., pozrite aká súhra týchto myšlienok a slov tu je. Pápež Ján XXIII.: „V živote kňaza, po svätej omši a breviári nasleduje ruženec.“ To je v živote kňaza. V živote veriacich nasleduje po sv. omši, po prijímaní sviatostí modlitba svätého ruženca. Pápež Pavol VI., tiež veľký mariánsky ctiteľ, bol ten, ktorý ako prvý pápež navštívil Fatimu a sám sa pochopiteľne túto modlitbu modlieval. Citoval som už Jána Pavla I., ako pápeža, ktorý na adresu všetkých tých, ktorí podceňujú jednoduchú modlitbu svätého ruženca - na námietky „zrelých“ kresťanov: „Som veľký teológ, zrelý kresťan a vy sa odvažujete poradiť mi ruženec?“ - odpovedá: „ani Náman nechcel uveriť a presvedčil sa, aká je to sila!“

Spomeňme si na Jána Pavla II., ktorý ho pamätáte, zvlášť ešte televízni diváci - ako jeho príhovory boli naplnené príkladmi. Spomína príbeh vo vlaku: videl som istú pani ako uložila spať vo vlaku svoje dieťa. Keď sa chlapček potom prebudil a uvidel svoju mamu sediacu naproti, ako naň upierala svoje láskavé oči, povedal: „Mama.“ A ona: „Zlatko moje!“ Dialóg v nezmenenej podobe medzi nimi dvoma pokračoval: Chlapča: „Mama, mamka.“ A mama: „Zlatko moje.“ Liezli si azda na nervy? Nie. Aj mamy to vedia, aj tie malé deti, vedia, že sa im to nezunuje, lebo tu prúdi láska, dôvera. V opakovanej modlitbe svätého ruženca, vyjadrujeme svoje vnútro a svoj vzťah k Matke Božej. „Nepotrebovali iné slová,“ dodáva Ján Pavol II. Keď hovoríme, že modlitba ruženca je opakovaním toho istého, nie je to náhodou tak, ako každé jedno to „mama“ bolo iné i každé jedno to „Zlatko moje“ bolo iné, hoci boli vyrieknuté tie isté slová? Vždy to bol ten istý výlev srdca, ale prežívaný jedinečne v každej jednej chvíli. Podobne to hovorí aj arcibiskup Fulton Sheen, hoci skôr už zrelším a manželom, že je potrebné opakovať si navzájom: „ľúbim ťa“, keď sa to nepovie, nie je to dobre. Ten druhý to potrebuje počuť. Takže je dobré, keď sa to povie, a zvlášť, keď to vychádza z úprimného srdca. Sv. Ján Pavol II. sa pri svojej návšteve Slovenska modlil ruženec v uršulínskom kostole. Vieme, že aj jeho list Rosarium virginis Mariae je dielom človeka, ktorý písal tento list srdcom - napísal to, čo vo svojom vnútri nosil od raného detstva. Denne sa modlieval ruženec a hovorí: „Pomôžte Božiemu ľudu, aby sa vrátil späť ku každodennej modlitbe svätého ruženca.“

Vráťme sa znova do Fatimy k našim obľúbeným trom deťom. Oni dostali z rodiny dobrý základ viery aj mariánskej úcty – čo je veľkým požehnaním, na ktoré som už niekoľkokrát upriamil pozornosť. Aké je to požehnanie, keď to deti dostanú už z rodiny. No ale aby som možno uspokojil aj všetky šantivé deti, tak musím prezradiť aj na tri fatimské deti, že tiež boli šantivé ako všetky deti, veď boli malé. Keď boli prizvané, aby sa modlili svätý ruženec, samozrejme povymýšľali, ako čím skôr. Takže miesto Zdravasov opakovali: Ave, Ave, Ave Maria..., hneď preleteli na zrniečkach ruženca, jeden desiatok bol fuč. Otčenáš nejako zvládli, znova  Ave, Ave, Ave Maria... No, ale vidíte, ako dozreli pri stretnutí s Pannou Máriou. Ale základ, vzťah k ružencu už dostali, možno aj cez to jednoduché „Ave“, a to už potom išlo ďalej. Vo Fatime začínajú zjavenia a pri každom jednom zjavení Panna Mária hovorí: stretneme sa opäť; modlite sa denne ruženec; príďte tam; budeme sa modliť ruženec. Dá sa povedať, že ani jedno z týchto stretnutí nie je bez výziev: „Modlite sa naďalej ruženec..., modlite sa denne ruženec..., som Kráľovná Ruženca... Pekná je scéna - ktorí ste videli film o fatimských deťoch - ako sa vo väzení modlili svätý ruženec. Keď ich starosta v deň, keď mali mať stretnutie s Pannou Máriou, uväznil, aby im to znemožnil, vyhrážal sa im, že ich hodí do vriaceho oleja, ak neprezradia tajomstvo..., potom ich uväznil. Deti sa začali medzi väzňami modliť ruženec. Tí len pozerali, čo sa deje. Jedného z tých najtvrdších chlapov Hyacinta poprosila, aby zavesil medailónik na viditeľné miesto, kde ona nedosiahla a tak sa začali modliť. Ten neohrabaný, tvrdý chlap, a postupne aj ostatní začali „mäknúť“, vidiac deti, ako sa krásne modlili, si kľakli a modlili sa spolu s nimi svätý ruženec.

Z novodobých dejín možno spomenúť, hroznú bratovražednú vojnu medzi kmeňmi Hutu a Tutsi, keď 15-ročný chlapec - vojak sa postavil pred Maggy, namieril na ňu samopal a chladnokrvne povedal: „Teraz ťa zabijem. Ja zabíjam ľudí len tak, ale zabíjam ich tak, že najskôr musia predo mnou kľaknúť na kolená, tak si hneď kľakni!“ 15-ročný chlapec, vyformovaný na zabijaka – hrozné! Maggy mu ale povedala: „Ja si kľakám len pred Pánom.“ Tu zbadala, že chlapec má na krku zavesený ruženec. Pokojne sa ho teda opýtala: „Vieš, čo to máš?“ „Áno, to je talizman, prináša mi šťastie a našiel som ho u niekoho, koho som zabil.“ Hovoril to bez mihnutia oka. „Ach tak, ja ti teraz poviem, čo v skutočnosti máš na krku“ a začala mu vysvetľovať, hovoriť o svätom ruženci. Napokon dodala: „Aby si presne pochopil, čo je ruženec, teraz sa ho spolu pomodlíme a keďže sa budeme modliť, kľaknem si a ty si tiež kľakneš.“ Bolo to neuveriteľné! Chlapec ozbrojený samopalom súhlasil a obaja na kolenách sa skutočne pomodlili celý ruženec. Panna Mária sa ho dotkla počas tejto modlitby. Povedal: „Teraz ťa už nemôžem zabiť“ a namiesto skutku, ktorý pôvodne chcel vykonať, ju poprosil o odpustenie. Maggy mu nielen odpustila, ale o tri roky neskôr ho i zamestnala ako svojho šoféra. Maggy (Marguerite) Barankitse z Burundi v Afrike je „matkou“ takých tridsiatich tisíc sirôt, o ktoré sa stará svojím spôsobom.

Ešte raz sa môžeme vrátiť ku Hyacinte, ktorá mne osobne je veľmi sympatická. Všetko si vyprosovala cez modlitbu svätého ruženca. Raz za ňou prišiel istý vojak a plakal ako dieťa. Dostal rozkaz ísť do vojny, opúšťal svoju chorú ženu a tri malé deti. Prosil, aby bola uzdravená jeho žena, aby bol zrušený rozkaz, aby nemusel ísť do vojny. Hyacinta ho vyzvala, aby sa s ňou pomodlil ruženec a potom mu povedala: „Neplačte, Panna Mária je taká dobrá, určite vám udelí milosť, o ktorú prosíte.“ Nikdy na „svojho“ vojaka nezabúdala, stále sa za neho modlila. Po niekoľkých mesiacoch prišiel so svojou ženou a troma deťmi, aby poďakoval Panne Márii za obidve milosti. Bol oslobodený od vojenskej služby, keďže večer pred odchodom dostal horúčku. A jeho žena - ako povedal - bola uzdravená zázrakom Panny Márie. Čo všeličo sa naozaj deje silou modlitby. Lucia bola v podobnej situácii, keď sa mala modliť za svoju mamku, o čo ju prosili aj sestry, a potom v rámci vďakyvzdávania Panne Márii za vypočuté prosby - lebo mamka sa uzdravila - konala aj pokánie. Posúvajúc sa na kolenách prešla časť cesty a k tomu pripojila pôsty a modlitby vďakyvzdávania. Niekedy vieme silno prosiť, ale ako je dobré, keď vieme aj silno ďakovať, za obsiahnuté dobrá. František sa tešil z prísľubu Panny Márie. Už pri prvom zjavení mu povedala, že príde do neba, ale sa ešte musí pomodliť veľa ružencov. On si skrížil ruky na hrudi a zvolal: „Ach, Panna Mária, budem sa modliť toľko ružencov, koľko budeš chcieť!“ A od tej chvíle sa vzďaľoval od svojich blízkych - Lucie aj Hyacinty, uťahoval sa, len aby sa mohol modliť.

Tak by sme mohli pokračovať aj ďalej, ale povedzme aj o niektorých ďalších veciach, ktoré podporujú silu modlitby ruženca. V liste saleziánskemu kňazovi Umbertovi Pasqualemu v roku 1970 sestra Lucia napísala: „Úpadok sveta je bezpochyby ovocím úpadku modlitby. Panna Mária preto tak naliehavo odporúčala modlitbu svätého ruženca. A keďže modlitba ruženca je po svätej omši najúčinnejším prostriedkom na zachovanie a zveľadenie viery v dušiach, diabol rozpútal proti nej boj. A žiaľ, vidíme, aké veľké škody spôsobil. V modlitbe sa vyrieši veľa problémov, ktoré ináč nevieme vyriešiť. Modlitba ruženca je pre mnohých nepostrádateľná, ak sa však nemodlia ruženec čo sa budú modliť? A ktože sa spasí bez modlitby? Nemôžeme stáť so založenými rukami a dovoliť - ako vravel Pán - aby boli synovia tmy šikovnejší než synovia svetla. Preto treba stále šíriť ruženec, modliť sa ho. V Portugalsku sa dnes tvoria skupiny mladých, ktorí sa snažia rozšíriť ruženec naozaj všade. Rodiny, ktoré sa už denne modlia ruženec, niektoré nedele a sviatky vychádzajú do ulíc, a tam spievajúc, modlia sa ruženec. Ak ide s nimi kňaz, pokračujú svätou omšou, ak nie – poklonou. Ruženec je tá najmocnejšia zbraň.“ Páter Pio - ďalší obľúbený svätec, rozpráva: „Jednej noci sa mi snívalo, že sa pozerám z okna nášho kláštora. Malé námestie predo mnou bolo plné ľudí. Nahlas som sa opýtal: Kto ste a čo chcete? Oni odpovedali: „Smrť pátra Pia!“ Otočil som sa k chóru, odkiaľ ku mne kráčala Panna Mária, ktorá povedala: „Neboj sa, som tu. Vezmi si túto zbraň, choď k oknu a použi ju. Uvidíš, dokáže mocne pôsobiť v okruhu päťdesiatich kilometrov.“ Poslúchol som a všetci ľudia popadali na zem. Vtom som sa prebudil, ale následne som opäť zaspal. Snívalo sa mi, že znova stojím pri spomenutom okne. Malé námestie bolo ešte stále plné ľudí. Ale neboli vôbec mŕtvi. Zvolal som: „Smiem vedieť kto ste a čo chcete?“ Zborovo volali: „Otče, my sme Vaše deti, chceme, aby si nás požehnal!“ Raz mu niekto povedal: „Padre, dnes sa hovorí, že ruženec je už prežitok, v mnohých kostoloch sa už ho nikto nemodlí, Bohu žiaľ.“ Páter odpovedal: „Už vždy bol diablov zámer zničiť túto modlitbu, ale to sa mu nikdy nepodarí. Je to modlitba Tej, ktorá zvíťazí nad všetkým a nad všetkými, ona nás ju naučila tak, ako nás Ježiš naučil Otčenáš.“ Niekoľko dní pred smrťou povedal: „Milujte Máriu a robte všetko preto, aby bola milovaná. Neustále sa modlite svätý ruženec. Diabol sa bojí Panny Márie.“ Mohli ste pred časom zachytiť výrok biskupa z Nikaraguy, ktorý mal zjavenie voči Boko Haram: modlitba ruženca ho premôže - celú túto organizáciu.

Stojíme v otvorenosti pred Pánom. Kompletizujeme, syntetizujeme všetky myšlienky, ktoré sme počuli. Svätý Ján Pavol II. obracajúc sa k mládeži hovorí: „...nehanbite sa modliť túto modlitbu cestou do školy, na univerzitu, do práce, na ulici alebo vo verejnej doprave. Modlite sa túto modlitbu spoločne v skupinách, v hnutiach, v združeniach, neváhajte navrhnúť túto modlitbu doma...“ Nádherná výzva veľkého a svätého pápeža. A tak aj my dnes hodnotíme, ale ešte viac chceme porozumieť krásne Máriino uistenie: „Moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí.“ Ale to Nepoškvrnené Srdce musí zvíťaziť najskôr v mojom srdci, v srdci každého jedného z nás. Až potom sa môže jej víťazstvo rozliať po celom svete. Na záver poviem slová, ktoré nás premostia k nášmu začiatku: Nastúpili sme do Máriinho korábu a už tam ostaňme. Ktorí tam ešte nie ste, ktorí tam ešte nie sú – nastúpte, je čas! Iste vo vlakoch, v metre, inde počúvame: Dvere sa zatvárajú. Tu sa dvere nezatvárajú, ale nastúpme, aby nebolo neskoro. A tak aj záverečná modlitba nášho zasvätenia nech je prejavom našej plnej otvorenosti voči Bohu. Lebo chceme, aby skrze Máriu Duch Svätý pôsobil v nás, v našich drahých a v celom svete i na Slovensku. Dobre sa pripravme aj na zasvätenie Slovenska Božskému Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie (5.7. 2017).

3x Zdravas´ Mária

Pod Tvoju ochranu...

Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorý sa k Tebe utiekame!

Požehnanie