Trpezlivosť prináša ovocie Božieho požehnania
Katechézy a homílie z Roku krstu a birmovania 2023 je možné nájsť tu: Archív udalostí
Katechézy z Roku ovocia Ducha Svätého 2024 je možné nájsť dočasne v Aktualitách (radenie podľa dátumu) a homílie z tohto roku je možné nájsť v homíliách otca biskupa v na tejto stránke.
Aktuálne je v príprave stránka, kde budú katechézy aj homílie z aktuálneho roku na jednom mieste.
Streda/ 10. týž. - homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave (v priamom prenose Rádia Lumen) 12.6.2024
V našich katechézach o ovocí Ducha Svätého pokračujeme ďalej a dnes chceme hovoriť o trpezlivosti. Začneme príbehom z Číny. Istý muž dobre pripravil svoje pole, zoral ho a zasial. Po niekoľkých týždňoch bol prekvapený, že podľa jeho očakávaní semeno schádzalo pomaly. Na susedovom poli už videl bujný zelený porast. Jeho trpezlivosť deň za dňom slabla a pre obavy už nemohol spávať. Nakoniec dostal bláznivý nápad. Rozbehol sa na svoje pole a začal zo zeme do výšky ťahať malé krehké steblá. Samozrejme, bola to namáhavá práca, ale nakoniec zvládol všetko. Cestou stretol suseda a povedal mu, že pomohol svojmu obiliu vyrásť. Zo zvedavosti sa obidvaja rozbehli na jeho pole a uvideli, že všetko je uschnuté a zničené. Dedina sa ešte dlho smiala na mužovi, ktorý sa nevedel dočkať.
Čo k tomu naozaj povedať? Treba si uvedomiť, že unáhľovať veci nehodno, pretože všetko má svoj čas a kto koná nedočkavo, unáhlene, teda aj neuvážene, odrazu zistí, že jednoducho to nesie v sebe riziko, že sa to aj rýchlo skončí, lebo tomu nebol dopriaty potrebný čas. Ale rýchle ponuky prichádzajú aj od Zlého. Je také príslovie, ktoré by sa slovensky dalo vyjadriť slovami: „čo je rýchlo, je od diabla“. Totiž on človeka súri – rýchlo a hneď! Koľko takto vypovedaných slov či vykonaných skutkov sa už nedá vrátiť späť!
Klasický príklad – mať všetko a hneď; teda veľakrát, keď ide o lacný populizmus, ktorý neobchádza ani nás, vysvätených a zasvätených, také klasické pokúšanie vidíme v skúsenosti Pána Ježiša, keď ho diabol pokúšal na púšti (porov. Mt 4, 1-11). Keďže predchádzajúca téma bola o láskavosti, tak mu diabol „prejavuje láskavosť“, ale bez trpezlivosti: ,Okamžite ti dám! Stačí, Kriste, ak urobíš z kameňov chleby.´ K čomu dnes doplníme, že predsa ľudia si žiadajú „chlieb a hry“. Tak s chlebom by už nebol problém. A hry? No, to už vôbec nebude problém. ,Ježišu, to nevadí, že budeš robiť, čo ti ja diktujem. Veď predsa budeš slávny! A masy pôjdu za tebou! Že nebudú žiť podľa tvojho učenia? Kto má dnes alebo kto ešte dnes na to pozerá, či sa žije podľa tvojho učenia alebo nie? Kto o to dbá?! Tak, Ježišu, dávam ti ďalšiu ponuku, ktorá ti rýchlo, bez trpezlivosti prinesie veľkú slávu, keď skočíš z vrcholu chrámu a nič sa ti nestane! Vari chceš povedať, že ja diabol som to zle vymyslel kvôli tvojej popularite? A ak ešte ten fantastický skok, ktorý ti nič nespôsobí´, dnes by sme doplnili: zavesíme toto videjko na internet, bude mať najviac lajkov, zhliadnutí – to bude popularita! Okamžitá! A keby ešte aj to bolo málo, dostaneš moc nad celým svetom. Ježišu, či nevidíš, že ľuďom často stačí oveľa menšia moc?! Možno nad bytovkou, nad ulicou, nad kúskom nejakej zeme, kde býva človek túžiaci po moci. A tebe Ježišu, ponúkam moc nad celým svetom, ktorá je teraz podelená medzi niekoľkých mocných tohoto sveta. Ježišu, ja diabol, som ti prejavil toľkú ústretovosť! A ty sa chceš klaňať, len Bohu?´
Milí bratia a sestry, ako je veľmi dôležité, aby sme si dobre zapamätali tento príklad, lebo rýchle ľudské oslovenia, také „vzplanutia“ prichádzajú. Hoci sú prázdne, veľmi ťahajú nerozvážnych ľudí za sebou, lebo každý chce čosi okamžité a nie to, čo ide do hĺbky a čo by bolo trvalé. Keby sa aj zdalo, že ponuky, ktoré sú opísané v evanjeliu, sa dotýkajú len svetských vecí, aj vtedy by nebolo zlé si to naozaj veľmi dobre zapamätať. Ak sa vrátime k dnešnému prvému čítaniu z Knihy kráľov a dočítame sa, že známy príbeh zápasu medzi Achabom a Eliášom sa vyriešil, dá sa povedať, že Boh cez Eliáša v momente dokázal svoju moc. Každému, kto číta tento príbeh, odporúčam, aby čítal celý Eliášov príbeh! Dočítame sa v ňom, že aj po tomto senzačnom víťazstve ako veľmi musí Eliáš zápasiť nielen o existenciu seba samého, o svoj život, ale aj o to, aby sám neutiekol od Boha..., lebo zápas trvá ďalej a čiastkové víťazstvá v bojoch ešte neznamenajú alebo nemusia znamenať celkové víťazstvo. To môže byť pre nás veľmi oslovujúcim povzbudením a poučením, keď sa zamýšľame nad všetkým, čo nás oslovuje, čo k nám prichádza, čoho sa dotýkame a čo v našom živote zohráva veľmi dôležitú úlohu.
Tak teda pokračujeme ďalej a dozvedáme sa, že držať sa Pána Ježiša a jeho láskavosti, znamená pokračovať vo svojom živote ďalej vo veľkej otvorenosti pred Pánom. Pred Pánom, ktorý je Bohom všetkého, aj v kolísavosti života, o čom vydala svedectvo sv. Faustína Kowalská, keď jej Ježiš povedal: „Je mi nesmierne milé tvoje pevné rozhodnutie stať sa svätou. Požehnávam tvoje úsilie a dám ti príležitosť posvätiť sa. Buď obozretná, aby ti neušla žiadna príležitosť, ktorú ti podá moja prozreteľnosť na posvätenie. Ak sa ti danú príležitosť nepodarí využiť, nestrácaj pokoj, ale hlboko sa poníž predo mnou a s veľkou dôverou sa ponáraj celá do môjho milosrdenstva. Takto získaš viac, než si stratila, lebo pokornej duši sa hojnejšie dáva viac, než ona sama prosí.“ Teda aj keď po víťazstve príde prehra a človek si to v pokore prizná, Pán Ježiš sľúbil: ak to v pokore prijmeš, čaká ťa ešte väčšie Božie požehnanie.
Ale vráťme sa ešte na chvíľu k Ježišovi, ktorý mal veľmi nabitý program a plné dni. Zdá sa nám, že Ježiš sa neponáhľal. Keď sa dozvedel, že jeho blízky priateľ Lazár je smrteľne chorý, „zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey“ (porov. Jn 11, 3-7). Inokedy mu k nohám padol muž menom Jairus a prosil ho, aby prišiel uzdraviť jeho dcérku, lebo umiera. Cestou ho však zastavila žena, ktorá 12 rokov trpela chronickou chorobou a Ježiš jej venoval veľa času, nikam sa nenáhlil. Ako sa musel v tej chvíli cítiť Jairus? Bolo mu iste trápne a bolelo ho to; akoby vo vnútri seba samého volal: ,Tak už poď!´ Ale Ježiš sa naplno venoval žene, ktorá sa ho práve dotkla a bola uzdravená. Kvôli zdržaniu prišli do Jairovho domu neskoro a dievčatko už bolo mŕtve, ale Ježiš im povedal: „Prečo sa plašíte a nariekate?“ Vošiel dnu a navrátil jej život (porov. Mk 5, 21-43). Teda Ježiš trpezlivo a s pokojom pristupoval ku každej situácii. No, povedzme si to tak, že nám, ľuďom sa niekedy zdá, že by nám to až liezlo na nervy. Ale Ježiš vedel, prečo takto koná a nie inak. A vedel aj prečo dodržiava sabat, teda Boží deň. Prečo ho zasväcuje a vtedy nekoná prácu. Hoci, niektoré zázraky predsa vykonal aj v sobotu a vysvetlil prečo a dal dôraz na pravé prežívanie sabatu. To je tiež zamyslenie pre nás, aby sme sa v deň pokoja, ktorý je Božím dňom, zastavili, aby sme ho naplno zasvätili Bohu.
Na druhej strane zas prekvapuje Ježišova viackrát značne strohá reč. Mládencovi, hoci na neho pozrel s láskou, veľmi stručne povedal: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko...“ (Mk 10, 21). Ten mládenec príde za ním s otvorenou dušou a Ježiš s ním nezjednáva: „Choď, predaj všetko, čo máš...“ Veľmi strohá reč. Alebo inokedy: ,Kto je môj brat, sestra, matka? No, kto plní vôľu môjho Otca!´ (porov. Mk 3, 31-35). Nijaká kvetnatá reč, hoci tam ho čaká mama, Panna Mária. A on stroho povie: „Kto je moja matka a moji bratia? No ten, kto plní vôľu môjho Otca!“ A ako sme počuli v dnešnom evanjeliu, tiež to bola veľmi strohá reč: „Neprišiel som zrušiť zákon, ale ho naplniť“ (porov. Mt 5, 17-19). Teda všimnite si, Ježiš tu neotvára nejaký debatný krúžok, nejde o to, čo bude lepšie. Lebo dnes to už skoro každý vie, že „načo to všetko brať tak vážne“! To netreba brať až tak vážne! Ale Ježiš nedebatuje. Inokedy povie: „Beda vám farizeji a zákonníci...“ (porov. Mt 23, 23) a to už bola naozaj tvrdá reč.
Ale všimnime si, že aj v priebehu dejín, teda nielen v časoch Ježišovej fyzickej prítomnosti na tejto zemi, zaznievali a zaznievajú posolstvá, ktoré mali svoju váhu, silu a možno aj určitú strohosť. Je jún, mesiac Božského Srdca. Vo Francúzsku bol otvorený jubilejný rok pri príležitosti 350. výročia prvých zjavení svätej Margite Márii Alacoque. Čo by sme mohli „vypichnúť“ práve z toho, o čom hovoríme? Keď 100 rokov pred Francúzskou revolúciou Božské Srdce cez svätú Margitu Máriu Alacoque vyzývalo francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., aby zasvätil Francúzsko Božskému Srdcu, ako reagoval kráľ? Má sa poddať nejakému Bohu? Iste, aj radcovia ho od toho odhovárali. Ale ako skončilo toto nesplnenie výzvy na zasvätenie? Prešlo 100 rokov a Ľudovít XVI., keď už bol vo väzení, tak svojou krvou prstom vlastnej ruky písal na stenu väzenia slová zasvätenia Francúzska Božskému Srdcu, ale už bolo neskoro. Oslovenie na zasvätenie prišlo 100 rokov predtým, nenaplnilo sa, lebo človek neprijal túto Božiu výzvu. Koľko nevinných obetí, koľko nevinných ľudí bolo pozabíjaných vo Francúzskej revolúcii. Spomeňme si na Fatimu, ale tu znova povedzme, aký je Boh trpezlivý, lebo cez Pannu Máriu bolo konštatované, aké hrôzy sú prežívané v Prvej svetovej vojne, ale Boh, ktorý je trpezlivý s ľudskou slabosťou hovorí: ,Ľudia, spamätajte sa, lebo ak sa neobrátite, príde niečo oveľa hroznejšie!´ To je vyhrážka? To je ponuka! „Ľudia, spamätajte sa!“ To je ponuka! Ale ľudia sa nespamätali. Boh je trpezlivý, čakal, ale človek sa neobrátil a prišla oveľa hroznejšia Druhá svetová vojna. Áno, my ľudia sa musíme modliť a konať pokánie. Aj teraz. Koľko ďalších Cirkvou uznaných výziev na obrátenie počúvame v súčasnosti!
Avšak ako veľmi je Boh trpezlivý s každým jedným z nás! Veď buďme úprimní pred sebou a pred Bohom! Koľkých hriechov sme sa dopustili každý jeden! Keby Boh nebol s nami trpezlivý, ulice by boli prázdne, lebo by nemal po nich kto chodiť, keby sme všetci po každom hriechu boli strestaní! Koľko trpezlivosti má s nami Boh. Kto je pravdivý, tak vidí, že pôvod a nešťastie všetkého zla je v človekovi, ktorý z nejakého dôvodu živí v sebe to, čo mu ponúka diabol. Tam sa rodí a potom prejavuje každá nešľachetnosť a nízkosť. No keď je už zle, takto opantaný človek začne kričať: „ako toto mohol Boh dopustiť, ako sa Boh môže na to dívať?! Aký Boh? Ten Boh, ktorého si doteraz neveril, ten Boh, ktorého si doteraz ignoroval, možno proti nemu aj bojoval, aj keď si hovoril, že on neexistuje?! A teraz je Boh obvinený z každého ľudského nešťastia? Ale ani po takých reakciách človeka Boh neprichádza s pomstou, ale s trpezlivosťou. A čaká na návrat každého márnotratného syna, ktorý sa môže k nemu vrátiť vždy. Človek je možno niekedy pohnutý k návratu aj na základe rôznych prežitých životných udalostí.
Jeden brazílsky misionár píše: „Bol som v nemocnici navštíviť chorých. Prišlo za mnou jedno dievča s prosbou, aby som zašiel za jej mamou a porozprával sa s ňou. Doktor povedal, že urobil všetko, čo bolo v jeho moci. Ale mama je chorá na rakovinu a je na prahu smrti. Nikdy by som si nepomyslel, že z tohto stretnutia si odnesiem jednu z najdôležitejších skúseností svojho života. ,Chcela by som vaše požehnanie‘, povedala chorá. Mala vpadnuté oči, bola bledá, bolo zjavné, že je vážne chorá. Bol som presvedčený o tom, že Pán ma tam zaviedol, aby som túto dušu potešil. Po svätej spovedi a počas pomazania chorých jej stekali slzy po tvári. Veľmi sa ma to dotklo a dotklo sa ma vedomie aj toho, že cez moje kňazské ruky sa Ježišove ruky dotýkali tejto smrteľne chorej ženy. Skôr než som vyšiel von, aby som zavolal rodinu, ticho som jej povedal, snažiac sa o nejaké povzbudenie a utešenie v jej stave. ,Dnes vás navštívil Pán Ježiš. Ďakujte mu a nebuďte smutná.‘ Žena odpovedala na moje prekvapenie, až zaskočenie: ,Myslím, že patrím medzi veľmi šťastných chorých.‘ Takúto odpoveď som nečakal a cítil som sa zmätene. A žena pokračovala: ,Pred svojím ochorením som nikdy nebola taká šťastná. 38 rokov som pre manželovu neveru a jeho závislosť na alkohole veľmi trpela. Manžel nevedel zvíťaziť v boji s týmito dvoma neresťami. Veľa som sa modlila a prosila som Pána, aby ho oslobodil, aby dokázal zmeniť svoj život. Keď mi diagnostikovali rakovinu, všimla som si, že to mojím manželom veľmi otriaslo a niečo v jeho vnútri sa začalo meniť. Pred niekoľkými dňami ma poprosil o odpustenie za všetko utrpenie, ktoré mi spôsobil. Ale už oveľa skôr som pochopila, že moja choroba uzdravila tú jeho chorobu. Moje manželstvo bolo zachránené.
Okrem toho aj moja dcéra, ktorá vás zavolala, trpela ťažkými depresiami. Už viackrát sa pokúšala vziať si život. Ako často som s ružencom v rukách plakala a úpenlivo prosila Boha, aby urobil pre moju dcéru zázrak. Tento zázrak sa potom naozaj stal. Keď som sa v nemocnici podrobila liečbe rakoviny, moja dcéra sa úplne zmenila. Keď som sa ja cítila ubitá bola to práve ona, ktorá ma rozveseľovala veselými príbehmi a ukazovala mi, ako ma veľmi miluje.‘ Rozprávanie tejto ženy sa ma veľmi dotklo. A ona pokračovala: ,Musíte vedieť, že môj najstarší syn, ktorý je už 15 rokov ženatý, sa takmer rozviedol, prekonal krízu viery a chcel vystúpiť z Katolíckej cirkvi, ale jeho žena s tým nesúhlasila. Práve táto situácia ma ubíjala, bola som zúfala a skľúčená, pretože ja – napriek všetkým utrpeniam, ktoré mi spôsoboval manžel, by som nikdy nepomyslela na rozvod. Veľmi často som sa za nich modlila. A to, čo moje pery nevypovedali, povedala im všetkým moja choroba. Už tri mesiace je medzi nimi zasa všetko v poriadku. Každý deň chodia ku mne a spoločne sa modlíme ruženec. Môj syn našiel znova svoju vieru. Rakovina zachránila moju rodinu. S požehnaním, ktoré mi Boh dal cez sviatosti a vďaka radosti, ktorú pociťujem, pretože moja rodina bola mojím utrpením zachránená. Môžem teraz trpieť v pokoji.‘
Aké silné slová, aké silné svedectvo. Ako veľmi musíme prosiť o dar svätej trpezlivosti v našich vzťahoch, v našich životných skúškach. Lebo trpezlivosť je dar Ducha Svätého. Ak trpezlivosť v nás je slabá alebo v nás nie je, na vine nie je Duch Svätý, ale na vine je nami zanedbaná spolupráca s ním. Preto o tom hovoríme a hovorme aj naďalej. Ale potrebné sú aj naše bežné cvičenia, keď napríklad múdri rodičia uvážlivo reagujú na požiadavky svojich detí a nevedú ich k tomu, že je samozrejmosť mať všetko a dokonca okamžite. Nezabúdajme však dennodenne ďakovať Pánu Bohu za jeho trpezlivosť s nami. Lebo on nechce smrť hriešnika, ale každému poskytuje čas na pokánie a obrátenie až do chvíle smrti. Je mesiac jún, mesiac Božského Srdca Ježišovho a máme jeho obrovské prisľúbenie cez vykonanie deviatich prvých piatkov: nik nezomrie bez zmierenia sa s Bohom a takto zmierený s Bohom predstúpi pred Boha večného sudcu.
Milí rodičia, ktorí ma počúvate, alebo starí rodičia, vám prvým by malo záležať na večnej blaženosti vašich detí. Lebo smrťou sa nič nekončí, len pokračuje v inej forme; ale podľa nastúpenej cesty na zemi. To je tak, akoby ste v nejakom vláčiku boli na koľajniciach, ktoré majú smer a idú smerom do večnej blaženosti. Do takého vlaku Božej lásky, Božského Srdca sme pozvaní nastúpiť. Deväť prvých piatkov! Ale treba aj znova prehĺbiť úctu k Božskému Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie v rodinách, lebo s tým je viazané veľké prisľúbenie. Majte tieto obrazy vo svojich rodinách, vo svojich domoch, vo svojich bytovkách, príbytkoch. Boh požehná zvláštnym spôsobom tieto rodiny, ktoré si takto budú uctievať Božské Srdce Ježišovo a Nepoškvrnené Srdce Panny Márie. To nie je mágia, to nie je zaklínadlo. To je slovo, prisľúbenie Boha. Božiemu láskavému slovu sa denne otvárajme podľa spôsobu, ktorý nám odporúča Pán. Je to modlitba, svätá omša, Sväté písmo, duchovná kniha, duchovný film. A v trpezlivosti našej i Božej s nami nech rastie Božie dielo v nás i okolo nás. Amen.