Uplynulo 50 rokov od smrti ThDr. Róberta Pobožného, rožňavského biskupa
Katolícka Cirkev na Slovensku, ale zvlášť Rožňavská diecéza si v tomto roku pripomína 50 rokov od smrti Mons. Róberta Pobožného, rožňavského biskupa. Nakoľko biskup Pobožný pochádzal z Tisovca, toto výročie sa slávilo v jeho rodisku.
Slávnosť sa uskutočnila v nedeľu 12. júna 2022 vo farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie v Tisovci. Svätej omše, ktorú celebroval rožňavský otec biskup Mons. Stanislav Stolárik, sa zúčastnil väčší počet veriacich aj z okolitých farností: napr. z Hnúšte, Muráňa, Revúcej, Brezna, Pohronskej Polhory a Michalovej. Po hudobnej stránke slávenie obohatil tisovský zbor Nôta pod vedením Marty Svobodovej.
Otec biskup sa v homílii dotkol Slávnosti Najsvätejšej Trojice, nakoľko sme v túto nedeľu slávili toto tajomstvo a potom aj života a odkazu biskupa Dr. Róberta Pobožného. (Homília je uverejnená ako samostatný článok.)
Na záver svätej omše, po deväťdňovej duchovnej príprave farnosti otec biskup zasvätil veriacich a tisovskú farnosť Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.
Po svätej omši sa všetci prítomní presunuli na farský dvor, kde bolo pripravené agapé. Viacerí starší veriaci sa v spomienkach vrátili k osobným stretnutiam s biskupom Róbertom Pobožným, najmä pri prijatí sviatosti birmovania. Celé stretnutie malo rodinnú atmosféru a farské spoločenstvo posilnilo vo vzájomnej jednote a obetavosti.
Róbert Pobožný sa narodil 30. mája 1890 v Tisovci do rodiny zlievača železa Benjamína Pobožného a Márie, rod. Schmidtovej. Zbožní rodičia ho hneď na druhý deň 31. mája priniesli do farského chrámu Nanebovzatia Panny Márie, kde bol pokrstený.
Od roku 1896 navštevoval štátnu Ľudovú školu v rodnom meste. Keďže v tomto čase nebolo slovenských škôl, materinskú reč si osvojoval súkromným štúdiom. K prvému svätému prijímaniu pristúpil v máji 1898 na sviatok Nanebovstúpenia Pána.
Po skončení Ľudovej školy v Tisovci od roku 1901 pokračoval v štúdiu na Katolíckom gymnáziu v Rožňave. V roku 1909 zmaturoval s vyznamenaním a nastúpil na cestu kňazského povolania. Ako mimoriadne nadaný študent teologické vzdelanie nadobudol na univerzite Pázmaneu vo Viedni. Svoje štúdium tu ukončil s vynikajúcim prospechom. Kňazskú vysviacku prijal 4. septembra 1913 z rúk biskupa Ľudovíta Balásza v biskupskej kaplnke v Rožňave.
Po ročnom kaplánskom pôsobení vo farnosti Gelnica na Spiši, dňa 1. októbra 1914 ho biskup Balász menoval za archívara biskupského úradu a 15. decembra 1914 bol promovaný na viedenskom Pázmaneu za doktora posvätnej teológie. Svoj ďalší kňazský život prežil v Rožňave na biskupskom úrade pri plnení rôznych funkcií.
Po smrti biskupa Michala Bubniča bol zvolený rožňavskou kapitulou za vikára v Rožňavskej diecéze a v roku 1949 bol vymenovaný za rožňavského biskupa. ThDr. Róbert Pobožný prijal biskupskú vysviacku 14. augusta 1949 v Trnave z rúk olomouckého arcibiskupa Josefa Karla Matucha a jeho biskupským heslom sa stali slová: „In nomine Jesu“. Ako rožňavský biskup v mene Ježišovom nastúpil na krížovú cestu v krajine, v ktorej totalitný režim odsúdil Cirkev k zániku.
ThDr. Róbert Pobožný nastúpil do úradu rožňavského biskupa 29. augusta 1949 v katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave za veľkej účasti kňazov a veriacich celej diecézy.
Po zrušení diecéznych kňazských seminárov, dekrétom vlády zo dňa 14. júla 1950 a likvidácii rehoľných spoločenstiev sa bohoslovci prihlásili k biskupovi Pobožnému, ktorý uskutočňoval tajné vysviacky. Tak vysvätil Jána Korca, Pavla Horského, Alojza Voleka, Jozefa Porubčana podobne aj Pavla Hnilicu, najskôr za kňaza a následne 2. januára 1951 za biskupa.
Biskup Pobožný bol známy svojou vernosťou Cirkvi a Kristovmu zástupcovi – pápežovi. Z toho dôvodu štátna moc používala voči jeho osobe všetky rafinované mocenské prostriedky pre dosiahnutie svojich cieľov. Postupne ho štát úplne izoloval od kňazov a veriacich a fakticky bol domácim väzňom v biskupskej rezidencii. Nemohol sa zúčastňovať na kňazských rekolekciách, konať vizitácie a udeľovať sviatosti birmovania vo farnostiach. Od januára 1951 mu nebolo dovolené vyjsť ani na nádvorie biskupského úradu, čo pre pastiera bolo veľkou bolesťou.
V rokoch 1953 - 1956 ho internovali, spolu s ďalšími česko-slovenskými biskupmi do Myštěvsi pri Novom Bydžove a následne do Roželova (dnes súčasť obce Hvožďany v okrese Příbram).
V rokoch 1963 - 1965 sa Róbert Pobožný zúčastňoval zasadaní II. vatikánskeho koncilu s výnimkou prvého zasadania. Počas svojho pobytu v Ríme písomne informoval pápeža Pavla VI. o tajnej biskupskej vysviacke Pavla Hnilicu. Pápež následne vysviacku potvrdil.
Prvú svätú omšu po II. vatikánskom koncile slávil biskup Róbert Pobožný dňa 10. novembra 1969 v kostole sv. Františka Xaverského v Rožňave.
Na Slovensku bol obnovený obrad svätej omše definitívne zavedený 1. adventnou nedeľou 30. novembra 1969.
Posledné roky života biskupa Pobožného boli poznačené krížom choroby a utrpenia. Svojim kňazom a veriacim sa prihováral prostredníctvom obežníkov. Neprestajne sa modlil za všetkých, ktorí mu boli zverení a svoje utrpenie spájal s Pánovým utrpením. Bol biskupom veľkého srdca a príkladom odpúšťania o čom svedčia i jeho slová: „Napriek krivdám a nenávisti, napriek osočovaniam a potupe máme sa skloniť aj pred svojim osobným nepriateľom, odpustiť a zabudnúť. Tak nás učí Kristus.“ Ako veľký ctiteľ Božského Srdca Ježišovho biskup Róbert Pobožný končí svoje pozemské putovanie presne o polnoci na úsvite tohto sviatku 9. júna 1972 vo svojej biskupskej rezidencii. Odchádza z tohto sveta v 83. roku života, v 59. roku kňazstva a 23. roku biskupskej služby so slovami: „Otec biskup sa modlí za vás.“ Pochovaný bol 14. júna 1972 v krypte katedrálneho chrámu v Rožňave za účasti biskupov, kňazov, rehoľných sestier a veľkého počtu veriacich. Ako biskup vynikal svojim zbožným životom, pastierskou láskou a aj konciloví otcovia Druhého vatikánskeho koncilu ho poznali ako „biskupa stále sa modliaceho“.
Artur Ciepielski, administrátor farnosti Tisovec