Živme v sebe nádej konkrétnymi krokmi
Sviatok Svätej rodiny/C – homília Mons. Stanislava Stolárika pri sv. omši, počas ktorej otvoril Jubilejný rok v Rožňavskej diecéze v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave 29. 12. 2024
Teším sa, že sme sa mohli zísť pri otvorení Jubilejného roka, ktorý vyhlásil Svätý Otec František. Dnes prežívame tradičnú i vzácnu historickú chvíľu. Tradičnú, keď upriamujeme pozornosť na Svätú rodinu ˗ Ježiša, Máriu a Jozefa, a tým na tvár rodiny, ktorú podľa Božieho plánu tvoria: muž, žena, dieťa alebo deti; hoci aj bezdetné manželstvo muža a ženy má v Božom pláne svoje miesto a svoj význam. Historickou chvíľou je otvorenie Jubilejného roka 2025 dnes vo všetkých diecézach na celom svete. Dovolím si preto dodať, že ako veriaci katolíci sa dnes cítime ako obrovská rodina 1,4 miliardy členov, z ktorých je aktuálne prenasledovaných 365 miliónov kresťanov a 13 kresťanov denne zomiera mučeníckou smrťou. Nech nás však neohúri počet katolíkov 1,4 miliardy, pretože práve v dnešný deň Svätej rodiny si ešte viac môžeme uvedomiť, či v našich rodinách, rodinách pokrstených a pobirmovaných členov sa vydáva svedectvo aspoň približujúce sa životu Svätej rodiny.
Skúsme to porovnať napríklad so svedectvom známeho talianskeho speváka Al Bana ktorý na svojich rodičov a zvlášť na svoju mamu si vo svojej autobiografii spomína takto: „Pre môjho otca a moju mamu každý deň začínal v mene Božom. V našej rodine podobne ako v iných rodinách nášho prostredia náboženský rozmer života prenikal všetky skutočnosti života, teda nielen v kostole. To nebol nejaký zvláštny nápor na nás, alebo nejaké zvláštne úsilie. Jednoducho to bolo tak, tak sa žilo. Aj mimo Božieho chrámu. Práve to náboženské, ten náboženský náhľad na celý život sme dostávali spolu s materinským mliekom. A viac než slová ešte viac na nás vplýval príklad našich rodičov. Od nich som sa naučil, v čom je zmysel života. A dodnes mám v očiach svoju mamu, ktorá sa naďalej stará o kostol, upratuje ho, trávi v ňom veľa času, a rozpráva sa so svätými. Chodieva často aj na cintorín a rozpráva s tými, ktorí tu už nie sú, ktorí nás predišli do neba.“ Je to nádherné svedectvo o rodičoch a o dare viery, ktorú dostal. Nepoznám bližšie životný štýl speváka, ale keď bolo stretnutie Svätého Otca Františka s deťmi, tento spevák tam spieval svoje známe šlágre. Ale toto, čo som priblížil, je predovšetkým svedectvo o príklade viery jeho rodičov. Z domu dostal dobrý základ pre život viery. Ak sme taký základ viery dostali aj my, buďme nesmierne vďační Pánu Bohu za to, že sme mali takých rodičov. Ak niektorí nedostali taký základ života viery, prosím vás, neurobte tú istú chybu vo svojej rodine, žeby ste neodovzdali život viery svojim deťom.
Jubilejný rok, ktorý dnes začíname v diecéze a na celom svete, ponúka obnovu, povzbudenie, aj posilnenie pre každého aj v tomto smere. Na výveskách alebo na našej webovej stránke sa už môžete oboznámiť aj so zamýšľanými akciami, na ktoré ste pozvaní a budete aj srdečne vítaní, aby sme sa všetci spoločne i navzájom neustále povzbudzovali ako členovia našej diecéznej rodiny. Tu v Rožňave bude ešte silná ponuka Mestských misií v tomto roku a to od 24. mája do 1. júna (2025). Vrele odporúčam pripravovať sa na tieto požehnané chvíle Mestských misií v máji už odteraz aj cez podujatia jubilejného roku.
Nechajme sa povzbudiť a tiež viesť slovami svätého Pavla z Listu Kolosanom, ktoré sme si mohli dnes vypočuť. Prečo práve týmito slovami? Dnešné Božie slovo z pera svätého Pavla apoštola adresované Kolosanom ponúka veľa vzácnych odporúčaní, ktoré napomôžu dobrému vzťahu medzi manželmi a vôbec v rodine. Dovolím si vysloviť presvedčenie, že sa tak stane len vtedy, ak sa naplnia slová, ktoré sú v úvode dnešného čítania z Listu Kolosanom, keď svätý Pavol odporúča: „Oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy!“ (Kol 3, 12-13). V závere roka, ktorý v našej diecéze slávime ako Rok ovocia Ducha Svätého, znova cítime, že tieto dary Ducha Svätého poznačia pozitívne každú jednu rodinu, každého jedného človeka: milosrdenstvo, láskavosť, pokora, miernosť, trpezlivosť, odpúšťanie. Vy, ktorí žijete v rodinách, ba všetci, ktorí sme vyšli z rodín, vieme veľmi dobre, že ak sa tieto Pavlove slová nebudú realizovať v rodinách, ale aj duchovných spoločenstvách, teda sa to týka aj nás zasvätených a vysvätených; vzťahy budú škrípať a hrozí nielen otupenie vzťahov, ale aj ich koniec. Tieto Pavlove slová veľmi dobre približujú obsah aj Jubilejného roka, ktorý začíname, a v ktorom má byť vždy na prvom mieste odpustenie a zmierenie.
Veľmi konkrétne vyjadril tieto myšlienky spišský diecézny biskup Mons. František Trstenský v pastierskom liste, ktorý sa čítal pred otvorením jubilejného roka v jeho diecéze 22. decembra (2024). Citujem z tohto listu: „V židovskom národe sa každý 50. rok slávil ako jubilejný rok, keď sa reálne prepustili otroci na slobodu, skutočne sa odpustili dlžoby a vyplatili sa podlžnosti. Aj v našej diecéze máme v našich rodinných, susedských a občianskych vzťahoch nevyrovnané a neodpustené podlžnosti. Máme otrokov, ktorí zostali uväznení v našom vnútri. Ak sa brat s bratom, alebo sused so susedom nerozpráva 20 rokov kvôli veciam z detstva, dedičskému konaniu, či iným krivdám, nemôže sa to „vyriešiť“ dvoma Otčenášmi po spovedi, či milodarom na kostol. Neraz počujem slová: „Ja sa na môjho brata, či suseda nehnevám, odpustil som mu, ale sa s ním nerozprávam a nikdy sa s ním nestretnem.“ Toto nie je pravé odpustenie, ktoré robí ľudské srdce skutočne slobodným. Ježiš Kristus nám to jasne pripomína: „Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar“ (Mt 5, 23 – 24). Ako váš biskup vás prosím, zmierte sa súrodenci, manželia, spoluobčania. Vyplaťte podlžnosti, vráťte, čo možno ešte vaši rodičia alebo starí rodičia nespravodlivo vzali, odpusťte staré krivdy, objímte sa a podajte si ruky na zmierenie. Odpustenie nezmení minulosť, nemôže zmeniť to, čo sa už stalo, ale môže zmeniť budúcnosť a umožniť žiť bez nevraživosti, urazenosti a pomsty. Prepusťte na slobodu otroka neodpustenia a zranenia, ktorý je stále uväznený vo vašom srdci. Urobíte to iba vtedy, keď skutočne vyplatíte podlžnosti, vrátite cudzie veci a zo srdca odpustíte. Vtedy zažijete Božie milosrdenstvo a skutočnú úľavu a radosť.“
Drahí bratia a sestry, to je veľká pravda: bez odpustenia, zmierenia a vyriešenia iných zranení sa nič nezmení. Zapojme sa do procesu zmeny k lepšiemu, a zapojme aj svoju fantáziu, ako napríklad mama v príbehu, ktorý vám teraz priblížim. 30-ročný Talian hovorí: „Moja sestra a ja bývame v tej istej mestskej štvrti. A predsa sa vidíme len zriedkavo. Mama sa ma vo svojich listoch pýta: Kedy si naposledy videl svoju sestru? A tak som jej musel odpovedať: pred troma mesiacmi. A keď som jej tak odpovedal, mama začala konať. Čoskoro som dostal čudný list. Mama mi totiž poslala jeho prvú a tretiu stranu. No list bol adresovaný mne i sestre. Vedel som, že sestra má chýbajúcu druhú a štvrtú stranu. Odvtedy každý mesiac dostáva každý z nás polovicu listu a my so sestrou sa zakaždým tešíme, že máme príležitosť spoločne stráviť večer.“ Také niečo dokáže iba mama.
Bratia a sestry, ak chceme byť naozaj pútnikmi nádeje podľa hesla Jubilejného roka, musíme začať tento rok práve tak, ako bolo spomenuté. Inak môžeme i naďalej zostať len akýmisi „sólo tulákmi“, ktorí Boží cieľ vo svojom živote nemajú. A keďže v našej diecéze ešte zvlášť kladieme dôraz na stálu jednotu s Ježišom Kristom, dnešný príhovor zakončím veľmi hlbokými slovami, znova od svätého Pavla apoštola z listu Kolosanom: „Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte a napomínajte a pod vplyvom milosti spievajte Bohu vo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne. A všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi“ (Kol 3, 16-17). Božie slovo nech nás vedie a sprevádza. Navzájom v Božej múdrosti sa poúčajme a napomínajme. A spievajme žalmy, hymny a duchovné piesne. Aj v Božom chráme, aj doma. Duchovné piesne! A všetko čokoľvek hovoríme, robíme, robme v mene Pána Ježiša. To je naozaj veľmi silné a múdre vyjadrenie skrze slová svätého Pavla apoštola.
V živote sme možno mali veľa rôznych príležitostí, mnohé sme mohli využiť a to nás posunulo dopredu. Ale iste boli i také, ktoré sme nevyužili a pritom mohli byť veľmi dôležité a vážne. Napríklad aj odovzdanie viery deťom v rodine. Pred nami je príležitosť Jubilejného roka, v ktorom môžeme veľmi veľa napraviť a veľmi veľa získať, ak uveríme aj týmto pre chvíľou citovaným slovám z pera svätého Pavla apoštola. A ak sa nimi budeme riadiť, budú nás v Jubilejnom roku nielen sprevádzať, ale nás bude aj viditeľne sprevádzať Božie požehnanie a bude v nás rásť i radosť zo života viery v Ježiša Krista. A tiež prosme celý rok za všetkých stratených z cesty viery, aby sme ich všetkých napokon našli, tak ako Mária s Jozefom našli Ježiša v Božom chráme. Živme v sebe túto nádej, lebo Jubilejný rok je rokom nádeje, je rokom šance a mnohých príležitostí a veľkého prísľubu Božieho požehnania pre všetkých. Pre všetkých nás, ktorí sa tejto ponuke otvoríme. Živme v sebe túto nádej. Amen.