Rožňavská Panna Mária
OBRAZ ROŽŇAVSKEJ PANNY MÁRIE A MOROVÝ STĹP
Posledná fáza stavovských nepokojov – protihabsburských povstaní – spôsobila v každom meste hospodárske, vojenské škody a straty na životoch. Tak tomu bolo aj v Rožňave, kde bolo obyvateľstvo zdecimované morom, ktoré postihlo mesto od mája až do polovice augusta roku 1710, keď zomrelo až 2025 obyvateľov mesta. Ďalšia avšak oveľa dlhšia krajinská pandémia zasiahla Uhorsko v rokoch 1731 až 1744. Spomienkou na morovú epidémiu je kamenný (pieskovcový) stĺp pred Biskupskou rezidenciou, vo vrchole ktorého je umiestnená plastika Panny Márie Immaculaty stojacej na zemeguli, pričom nohou zašľapuje hada.
Panna Mária je zobrazená v barokovej póze, s rozpustenými vlasmi, s rukami zopnutými v modlitbe a so zlatou svätožiarou s dvanástimi hviezdami (stĺp nie je pôvodný).
K morovej epidémii sa viaže aj votívny obraz typu Mariahilf –- Madony s dieťaťom s rozmermi 155x76 cm, ktorý bol pôvodne umiestnený v Rožňavskej katedrále v prvej polovici 20. st., v Bakóczovej alebo tiež Zimnej kaplnke katedrály. Obraz je dielom neznámeho autora z obdobia okolo r. 1700 namaľovaný podľa rímskej Salus Populi Romani.
V čase morovej epidémie, podľa vzoru stredovekých procesií nariadených sv. Gregorom Veľkým, prostredníctvom tohto obrazu vyprosovali jezuitskí pátri ochranu Rožňavčanov pred nákazou „čiernej smrti“. Jezuiti takto vyprosili v modlitbových procesiách zastavenie moru v meste v uvedenom roku.
Nápis na obraze:
„FIDeLIs Mater soCIetatIs IesV, protegIto a pestis Labe eXItIIsque RosnaVIenses“ ukrýva chronostikon M D C LL X VV IIIIIIIIII I s rokom 1731. Epidémiu v Rožňave v roku 1731 neuvádzajú ani doposiaľ vydané práce, ale vzhľadom na skutočnosť krajinskej pandémie v Uhorsku (1731 – 1744), už vieme, prečo je datovanie 1731 na obraze Rožňavskej Panny Márie a prečo morový stĺp doplnili v r. 1736 o postavy ďalších svätcov.
K Rožňavskej Panne Márii sa veriaci s dôverou utiekali aj počas pandémie koronavírusu v r. 2020, keď pre zavreté kostoly sa modlili pri mariánskom stĺpe. Veriaci v diecéze si dali tento obraz do okien alebo na iné čestné miesto vo svojich príbytkoch, aby sa modlili spoločne. Niektorí kňazi prechádzali s Eucharistiou a obrazom cez svoje farnosti a žehnali. Tak tomu bolo aj v Rožňave. Diecéza sa s dôverou utiekala o pomoc, ochranu a orodovanie aj k sv. Jozefovi, mocnému pomocníkovi. V blízkosti spomínaného morového stĺpa, z balkóna biskupskej rezidencie rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik počas celého mája po mariánskej pobožnosti, ktorú sa veriaci diecézy modlili v slovenskom i maďarskom jazyku, udeľoval svoje požehnanie nielen prítomným - zídeným modliacim sa na námestí, ale celej diecéze a všetkým zjednoteným v modlitbe a úmysle. Toto denné požehnanie obnovil opäť po modlitbe sv. ruženca v mariánskom mesiaci októbri, v období stále pretrvávajúcej pandémie.
Aj táto skúsenosť povzbudzuje utiekať sa k Rožňavskej Panne Márii v každej spoločnej či osobnej skúške. S láskou a dôverou chceme naďalej prosiť Madonu s dieťaťom: Rožňavská Panna Mária, naša Mať dobrotivá, Záchrana nášho ľudu, oroduj za nás!
8. decembra 2020 požehnal kópiu obrazu Rožňavskej Panny Márie Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský biskup, a bola umiestnená pri vstupe do katedrály. Ako Mária stála pod krížom, i teraz je pod ramenom kríža, ktorý bol pri oltári Pod Rákošom, kde 13. septembra 2003 slúžil sv. omšu sv. Ján Pavol II. Obraz je prejavom vďaky za ochranu počas pandémie koronavírusu v roku 2020 a povzbudením k dôvernej modlitbe i naďalej vzývať Rožňavskú Pannu Máriu o pomoc v osobných i spoločných problémoch a skúškach života.
