Keď chceme, Duch Svätý nám naozaj povie všetko dôležité

Zoslanie Ducha Svätého /B - homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše  v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave 19.5.2024

Predstavte si nemožné ‒ opakujem nemožné ‒ že by Svätý Otec František vydal dekrét, ktorým by zrušil niektoré sviatky, napríklad Veľkú noc alebo Vianoce. Je pravdou, že už aj medzi pokrstenými a pobirmovanými sa zmenšuje počet veriacich, ktorí tieto sviatky náležite prežívajú a oslavujú, ale myslím, že zvlášť zrušenie Vianoc by mohlo ľudí rozhnevať, lebo ešte chvála Pánu Bohu, práve  vtedy sa rodiny dávajú dokopy. No ako by prežívali Vianoce bez Ježiška deti? To by bolo ešte náročnejšie. Takže, čo by spôsobilo zrušenie týchto sviatkov? A čo keby tak Svätý Otec zrušil Turíce ‒ slávnosť zoslania Ducha Svätého? Bol by vyvolaný taký nesúhlas medzi veriacimi, ako keby boli zrušené Vianoce? Je nám  Duch Svätý taký blízky ako malý Ježiško? Neviem, či by mal Duch Svätý šance aj v konkurencii s Pannou Máriou. Napriek takejto ľudskej úvahe, ja mám vo svojom biskupskom hesle aj Ducha Svätého aj Pannu Máriu. Ale keby zrušil Turíce ‒ veď dnes už ľudia veria v pozitívnu energiu, veria v nejaké kozmické sily ‒ no, s  Pannou Máriou by to asi bolo ťažšie. Hovorí sa napríklad o Guadalupskej Panne Márii, že v Mexiku, je asi 80 % veriacich, ale 120% tých, ktorí veria v Pannu  Máriu Guadalupskú. Takže tam by so zrušením jej sviatku nepochodil. Avšak prečo by ‒ hovoríme o nemožnosti ‒ práve zrušenie Turíc ostalo málo povšimnuté? No, asi je treba viac a častejšie hovoriť o Duchu Svätom a možno aj porozumieť, prečo venujeme v našej diecéze toľko priestoru tejto téme. Lebo  o Duchu Svätom a jeho účinkovaní v našom živote a v živote Cirkvi veľa nevieme.

Teda v rámci vysvetľovania začnime tým, čo si pripomíname dnes, čo sa udialo v Jeruzaleme, keď sa strhol hukot, prudký vietor, nad apoštolmi sa objavili ohnivé jazyky a učeníkov naplnil Duch Svätý (porov. Sk 2, 1-4). Možno práve tento moment je tak dôležitý, že ho treba podčiarknuť, lebo uniká. Veľakrát sa ľudia pýtajú, prečo dnes na Turíce nie je hukot, prečo dnes nie je poriadne vetrisko, prečo dnes nevidíme zostupovať ohnivé jazyky?! Ale zabúdame na to, že aj nás už pri krste každého jedného naplnil Duch Svätý. Naplnil! A pri birmovke ešte aj vtlačil svoju pečať. Dostali sme pečať Ducha Svätého, aby sme mali odvahu ďalej šíriť Božie kráľovstvo a budovať Cirkev v tomto svete, aby sme sa nechali premeniť Duchom Svätým, lebo On prebýva v nás. Ale keď Duch Svätý zostúpil do nášho vnútra, to bol len začiatok, to nie je už hotová vec. My máme v spolupráci s Duchom Svätým pokračovať ďalej. Predstavte si, žeby ste do daru dostali veľmi šikovné auto, ktoré by ste potrebovali, aby vám pomáhalo, uľahčovalo život a vykonávanie každodenných povinností. Vy by ste ho však celý čas nechali stáť kdesi na parkovisku alebo v garáži a len sem tam sa naň pozreli a vôbec ho nevyužívali. Tak by sme mohli povedať aj o Duchu Svätom, ktorého sme dostali, ktorý nás naplnil a ktorý nám dal predpoklady, aby sme mohli potom ďalej rozvíjať svoj duchovný život. Dáva nám množstvo darov, dáva nám k dispozícii všetko to, čo potrebujeme k pozemskému životu a k dosiahnutiu večného života.

Dobre rozumieme tomu, že mať k dispozícii schopné auto a nechať ho trčať na parkovisku alebo v garáži, by bolo nelogické a hlúpe. Ale ak ho aj začneme používať, prečo by sme potom nemohli ísť všade tam, kam chceme? Tu je zdôraznené, aby sme ho využívali na správne veci. Vztiahnuc príklad na Ducha Svätého ‒ aby sme sa vo svojom živote nechali viesť, navigovať Duchom Svätým. Tu možno končí odporúčanie. Ale ako rozlíšime, kedy k nám hovorí Duch Svätý? Ako rozlíšime, čo je od Ducha Svätého a čo od Ducha Svätého nie je?! Predsa v živote vieme veľmi dobre, že máme k dispozícii päť zmyslov a keď nám prídu nejaké správy, dostaneme telefonáty, maily, zažijeme rôzne situácie, čítame knihy..., našimi piatimi zmyslami v súčinnosti so schopnosťami nášho mozgu  dokážeme tieto správy a podnety identifikovať, vyhodnotiť a vieme ich potom správne zaradiť – buď „hodiť do koša“ alebo uložiť a správne použiť v aktuálnych chvíľach života. Ale ako zachytávať správy, posolstvo, ktoré k nám prichádza od Boha? Ako budeme vedieť rozlišovať, že sa k nám prihovára Duch Svätý? Ježiš nám prisľúbil, že Duch Svätý nás uvedie do plnej pravdy, ale ako to rozlíšime? Máme tiež prísľub, že Duch Svätý bude našou oporou, naším radcom a učiteľom.

Nemyslite si, že pre apoštolov to nebol problém, keď Ježiš hovoril o svojom odchode z tohto sveta. Veď tri roky boli spolu s ním a počúvali jeho slová, jeho reči, počúvali jeho hlas a tak bolo jasné, čo im hovorí. Ako to bude ďalej? Ježiš predsa nebude s nimi neustále! Budú ho aspoň počuť alebo budú dostávať nejaké posolstvá cez anjela, ktorý k nim bude prichádzať a oznamovať im Božie veci? My všetci sme len obyčajní ľudia, tak ako toto všetko dokážeme rozpoznať, aby sme potom rozlíšili aj všetko to, čo nám hovorí Boh? Áno, my máme päť zmyslov, máme mozog, to všetko potrebujeme pre náš prirodzený život, ale Boh nám už v krste dáva aj „platformu“ duchovného zmyslu alebo šancu duchovného vnímania všetkého toho, čo nám ponúka. Áno, už od krstu sme živým chrámom Ducha Svätého, ale ako som spomenul tento mesiac aj v katechéze pre Rádio Lumen, my musíme byť súčinní s Duchom Svätým a musíme viesť hlboký duchovný život, aby sme dokázali správne rozlišovať. Potrebujeme sa modliť, prijímať sviatosti ‒svätú spoveď, Eucharistiu, potrebujeme pravidelnú svätú omšu, atď. Všetko čo patrí k duchovnému životu, to my sami musíme dať zo svojej strany, aby sme žili vedení Duchom Svätým. Teda nemôžeme brať automaticky, že všetka ťarcha zodpovednosti je na Duchu Svätom. Nie! Tu je potrebná aj naša súčinnosť.

Poslúžme si príkladom, ako máme byť nastavení na pôsobenie Ducha Svätého. Keďže sme ešte stále v čase satelitných antén, viete, že ak chceme mať dobrý signál, tak anténa musí byť správne nastavená. Čo z toho, keby ste dostali aj najlepšiu satelitnú anténu a bude niekde pohodená, niekde zahodená?! Pri krste sme dostali tiež „satelit“, ktorý potrebuje byť nastavený na zdroj, odkiaľ sa vysiela a musí byť nastavený správne. Tým, že sme boli pobirmovaní, sme dostali spojenie ešte vyššej kvality ‒ medzi nami a Bohom. Ale opakujem znova, čo z toho, keď po birmovke tento satelit zahodíme a bude sa kdesi váľať bez povšimnutia? Takto spojenie medzi Bohom a nami nebude. Potom povieme, že za to všetko je zodpovedný Boh?! Teda, že my neprijímame, nevnímame tento signál od Boha, za to je zodpovedný Boh?! Veď koľkí ľudia povedia: ,Aj som sa pomodlil k Pánu Bohu a nevypočul ma!´ Ale máš nastavený svoj „satelit“ na komunikáciu  s Bohom? Alebo si len tak niečo vyriekol a to „nedošlo“ k Bohu? Ale došlo to k Pánu Bohu, on však chce, aby aj jeho signál prichádzal k tebe. Teda, naozaj je dôležitý podiel každého jedného z nás ‒ s koľkou ochotou sa budeme usilovať o pravidelný a nenarušený kontakt s Bohom. Potom rozpoznáme, čo k nám hovorí Duch Svätý. Či je to v modlitbe, keď nám „napadne“ múdra myšlienka ‒ to je dar Ducha Svätého. Keď nás pokúša Zlý vykonať niečo zlé, a Duch Svätý nám povie: ,radšej sa najskôr pomodli Zdravas Mária´, a práve cez túto modlitbu získame silu   odolať tomu pokušeniu. Mohli by sme takto  pokračovať ďalej. Ak sa naučíme  rozlišovať a zakúsime pôsobenie Ducha Svätého vo svojom živote,  vtedy, keď si uvedomíme niektoré dary, ktoré máme, nebudeme sa nimi pýšiť, ale povieme: to je dar od Pána Boha. To je bázeň pred Bohom. Teda buďme tými, ktorí sa vedia stíšiť a ktorí vedia prednášať aj svoje prosby Nebeskému Otcovi, aby nám mocou Ducha Svätého pomohol v našich životných rozhodovaniach a situáciách.

Možno, ak by som aktualizoval tieto veci, povedal by som - a  vy viete veľmi dobre to, čo teraz poviem, že naša spoločnosť je už dlho „rozbitá“ a po stredajšom atentáte (15.5.2024) na pána premiéra, ešte viac, a volanie po upokojení situácie je iste na mieste. Lenže koľkokrát v dejinách už bolo volanie po pokoji! Koľko mierových paktov už bolo podpísaných! Spomínam si, ako nám v seminári na prednáškach z filozofie profesor Šoka neraz povedal (rád nám spomenul takéto perličky): „Večer podpísali mierovú dohodu, vymenili si perá na znak toho, že táto dohoda bola podpísaná a ráno vstúpili vojská jednej krajiny do krajiny druhej.“ A pán profesor položil otázku: „A večer, keď podpisovali túto mierovú zmluvu, nevedeli zo strany útočníkov, že ráno vstúpia ich vojská do druhej krajiny?... Alebo, keď sledujete dokumenty, ako po Mníchove (1938) britský premiér Chamberlain mával s dohodou: „Je zaručený mier, zachovali sme mier v Európe!“ A nie dlho potom začala vojna. Tí, ktorí začali vojnu, nevedeli, že rozpútajú vojnu? Koľko takýchto paktov bolo uzavretých! Tým vôbec nechcem spochybniť volanie po upokojení situácie, je to potrebné, je to veľmi dôležité, aby sme našli spoločnú reč!

Ale viete veľmi dobre, že vedení Duchom Svätým prosíme tento rok v našej diecéze o ovocie Ducha Svätého: aby Božie požehnanie a pokoj vstúpili do našich vzťahov, ako som to spomenul aj v katechéze tento mesiac pre Rádio Lumen a zdôraznil som, že k prosbám máme pripojiť aj svoje úsilie a sviatostný život. Tu by som mohol prirovnať prijímanie Ducha Svätého k pristávacej dráhe na letisku. Keď je pristávacia dráha na letisku nekvalitná, môžu tam pristávať len malé lietadlá alebo nijaké. Ak chceme, aby pristálo na letisku väčšie lietadlo, pristávacia dráha musí byť kvalitnejšia a čím väčšie lietadlo, tým viac kvalitná a pevná, s primeranou vrstvou betónu, aby na nej mohlo bezpečne pristáť lietadlo vážiace niekoľko desiatok ton. Ak sa nesnažíme duchovným životom vybudovať v sebe „pristávaciu dráhu“ pre Ducha Svätého, tak vlastne len tak „trochárime“ s ním, nechávame ho, aby nás len tak „obletel“ a  neumožníme mu „pristáť“ s „nákladom“ jeho úžasných darov, ktoré nám chce dávať. Ale keď chceme, aby sme získali čo najviac darov Ducha Svätého, tak sa iste budeme starať o to, aby naša pristávacia dráha, teda náš duchovný, sviatostný, ale aj praktický každodenný kresťanský život bol hlboký a hodnotný. Aby, keď to prirovnám k lietadlu, aby to „najväčšie, to najťažšie lietadlo“ mohlo pristáť v nás samotných s darmi Ducha Svätého. Ale to je na nás, či chceme alebo nechceme, aby sme prijímali dary Ducha Svätého. Áno, treba o to prosiť, treba sa o to usilovať.  

Povzbudil som vás k tomu aj v pastierskom liste na Veľkú noc, keď som ponúkol krátku modlitbu: „Duchu Svätý, príď do môjho srdca a posilni moju vôľu, aby som ťa chcel počúvať a robil to, čo mi navrhuješ.“ Bratia a sestry, ak sa každé ráno pomodlíme túto alebo inú modlitbu k Duchu Svätému, nebudeme za zrušenie Turíc, lebo budeme rozumieť, čo znamená sila Ducha Svätého v našom živote a aj cez modlitbu k Duchu Svätému začneme každý deň ako nové Turíce. Lebo Duch Svätý nepatrí do archívu ani do múzea. On je tu, a je živý pre nás každý deň. Teda každý deň môžeme mať nové Turíce. Dnes sa povzbuďme k tomu, aby sme ich mali, lebo ovocie Ducha Svätého, veľký dar Ducha Svätého je aj pokoj a ak chceme mať pokoj v sebe a medzi nami, v našich vzťahoch, skutočne nám treba veľa komunikovať s Duchom Svätým a byť mu otvorení. Amen.