Silné Ježišovo odporúčanie: „Len ver.“

13. ned./B - homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše, pri ktorej vyslúžil sviatosť birmovania v Kostole sv. Juraja, mučeníka vo farnosti Rudník  30.6. 2024

Ďakujem pánu farárovi za predstavenie prípravy a priblíženie úmyslu, ktorý motivoval týchto mladých ľudí k prijatiu sviatosti birmovania. Osobne si otec Rudolf veľmi cením tvoje nasadenie, ktoré môže byť oslovujúcim príkladom pre každého. Ešte sa toho dotknem. Dnešná birmovka je už na začiatku prázdninového času a tak ktovie, kde ste už vo svojich myšlienkach, milí birmovanci a takisto možno aj vy, rodičia a ďalší. Dúfam, že aj napriek tomu vám myseľ dovolí sústredenie na teraz prežívanú chvíľu.  

Dnes sa do nášho uvažovania vsúvajú vážne témy, ktoré sme počuli v Božom slove. Nepočuli sme nič o účinkovaní Ducha Svätého v našich životoch. Ale hneď prvé čítanie z Knihy múdrosti sa dotýka témy smrti (porov. Múd 1, 13-15), a to tvrdením, ktoré ktovie ako rezonuje v mysli súčasného človeka. Hneď prvá veta z dnešného úryvku z Knihy múdrosti bola: „Boh nestvoril smrť, ani sa nekochá v zániku žijúcich.“ Možno práve už táto veta navodzuje zaujímavú atmosféru na debatu. Ak Cirkev učí, že Boh stvoril človeka, prečo sa teraz Cirkev akoby zbavovala zodpovednosti alebo lepšie povedané, prečo obhajuje Boha, že nie je pôvodcom smrti? Ak by sme zostali pri spomenutej argumentácii, že Boh nestvoril smrť, ani sa nekochá v zániku žijúcich, tak si treba ešte raz pripomenúť, že tento citát pochádza zo starozákonnej Knihy múdrosti, ktorá bola napísaná v čase, keď ešte Cirkev neexistovala. Je však pravdou, že Katolícka cirkev túto knihu prijala do zoznamu Svätého písma a uznáva ju, i jej obsah a teda aj ďalšie slová k tejto téme, ktoré sme si mohli vypočuť: „Veď on všetko stvoril pre bytie; tvory sveta sú pre život... Lebo Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť, utvoril ho ako obraz svojej podstaty.“ A potom záverečné konštatovanie: „Smrť prišla na svet zo závisti diabla a okúsia ju všetci...“ To, že okúsime smrť všetci, myslím, že nikto spochybňovať nebude. Ale keď svätopisec hovorí o nesmrteľnosti v porovnaní s nesmrteľnosťou Boha, človek môže skrze hriech prísť o túto nesmrteľnosť. Nie, že by prestal existovať, ale jednoducho môže prísť o nesmrteľnosť šťastnej večnosti.

Ako veriaci ľudia dostávame v dnešnom evanjeliu (porov. Mk 5, 21-43) v tejto téme lekciu vysvetlenia toho všetkého, čo bolo doteraz povedané. Ale ako myšlienky citované z Knihy múdrosti o smrti, i tie z evanjelia dokážeme porozumieť len silou viery. Preto, milí birmovanci, dar múdrosti, ktorý spolu s ostatnými darmi Ducha Svätého dostanete a dostal ho každý pobirmovaný človek, je práve o tom. Tento dar múdrosti ponúka pochopiť Božie pravdy, ktoré sú tak dôležité pre život na zemi i pre večnosť.

Začnime príbehom, ktorý sa môže podobať skúsenosti niekoho z vás, alebo na niekoho čosi také, čo bude spomenuté, ešte len čaká. Alexis Carrela, nositeľ Nobelovej ceny z minulého storočia verejne vyhlasoval, že je ateista, že je neveriaci. Ale predsa, raz sa vydal na púť do Lurd a bol očitým svedkom zázračného uzdravenia nevyliečiteľne chorej dievčiny. To čo uvidel, ho zaskočilo. Ba dokonca aj nabúralo doterajší spôsob jeho myslenia. Ale samozrejme, ako človeka, ktorý bol vedec a ktorý, ako som už spomenul, sa deklaroval za ateistu, nerozrušila táto udalosť až natoľko, že by sa hneď vyslovil, že je svedkom zázraku. S dvomi ďalšími lekármi urobil veľmi dôkladné vyšetrenie tejto uzdravenej dievčiny. Keďže poznal jej predchádzajúci  zdravotný stav, potvrdil, že bola zázračne vyliečená. Až teraz sa tento zázrak začína dotýkať jeho srdca a začínajú aj nové intelektuálne pochybnosti. Do jeho pochybností vstupuje však aj veľa vysvetlenia. O niekoľko dní neskôr sa večer vybral na prechádzku, aby si ešte raz v kľude premyslel všetko to, čoho bol svedkom. A práve počas tejto prechádzky sa v ňom zrodila myšlienka, ktorú vyjadril v knihe „Cesta do Lurd“. Keď sa vrátil na hotel, sadol si k stolu a začal písať. Bola už tretia hodina ráno. Bolo chladno, mal otvorené okno. Ale zároveň obrovský pokoj vo svojej duši. Všetky jeho intelektuálne pochybnosti sa stratili. Od tejto chvíle až do konca života bol hlboko veriacim človekom. Teda toto zázračné vyliečenie dievčiny spôsobilo zmenu jeho zmýšľania, jeho srdca.

Verím, že oslovení týmto príkladom, vstúpme do dnešného evanjelia, kde sa stretávame s dvoma uzdravenými ľuďmi, čo iste nie je zanedbateľné, ale naopak veľmi zaujímavé. Prvou osobou bola žena trpiaca 12 rokov na krvotok. Dúfala, že Ježiš ju môže vyliečiť. Avšak je veľmi zaujímavé to, ako bola opísaná táto situácia. Na jednej strane možno obdivujeme vieru tejto ženy, ktorá si povedala: „Stačí, keď sa dotknem jeho rúcha a budem zdravá.“ Na druhej strane sa môžeme pýtať,  prečo táto žena, ako množstvo ľudí, prichádza k Ježišovi zozadu? Ona nepotrebuje očný kontakt s Ježišom, nepotrebuje, aby sa Ježiš zadíval do jej tváre. Preto, že je obradne nečistá, asi ani netúži po nejakom hlbšom vzťahu s Ježišom, alebo jednoducho: „nech ma vylieči a nech mi dá svätý pokoj?“ Teda dnešný človek by povedal kňazovi: „Urob, o čo ťa žiadam a daj mi svätý pokoj“. Aj táto žena možno práve preto prichádza zozadu k Ježišovi. Čo však treba obdivovať u nej je to, že za ním prišla, že nesedela doma so založenými rukami, a nezačala kričať: „Pane, Bože, ak ma máš rád, tak to konečne urob a vylieč ma“. Nie, ona si dala námahu, že išla za Ježišom.

Čosi podobné sa udialo aj v Jairovom prípade. On tiež verí. Je predstaveným synagógy. Tu sa narúšajú určité konvencie. On, význačný predstaviteľ židovského národa sa znižuje k Ježišovi. Ale keď ide o dcéru, vy rodičia tomu rozumiete veľmi dobre. Kvôli svojej dcére, synovi urobíte všetko. Kvôli zdraviu. Aj tento muž sa ponížil, aby vyprosil zdravie pre svoju dcéru. Môže však samozrejme byť aj to, ako som už naznačil, že oni nemuseli veriť, že Ježiš je Mesiáš. Oni mohli byť presvedčení, že Ježiš je ten, ktorý má moc vyliečiť a ostatné nás nezaujíma. Prečo by som mal prehlbovať nejaký bližší vzťah s Pánom Ježišom? Stačí, keď ma  uzdraví, a nech odo mňa nič nechce. Lenže tu prichádza k hlbokému dotyku Božej milosti. Jairovi oznámili: „tvoja dcéra zomrela, už neunúvaj učiteľa“. Na jednej strane akoby to bolo len konštatovanie situácie, že Ježiš tam príde už zbytočne, veď je mŕtva; na druhej strane to trošku bola aj ochrana Pána Ježiša, pretože keby prišiel k mŕtvemu človekovi – on pôvodom Žid a dotkol by sa mŕtvoly, stal by sa   nečistým. A tak jednoducho mu povedali: už nechoď, lebo už je mŕtva. Samozrejme, otec sa rozplakal. A vtedy sa Ježiš k nemu obráti a hovorí: „Neboj sa, len ver.“ To je to isté, čo povedal tej uzdravenej žene: „Tvoja viera ťa uzdravila. Sila tvojej viery ťa uzdravila.“

Milí bratia a sestry, milí birmovanci, koľko je naozaj náročných chvíľ v živote takmer každého človeka, a ak nie sú teraz, tak prídu neskôr. Ale tu sa dozvedáme o možnosti, ako hľadať riešenie. Samozrejme, že nechcem v tomto príhovore povedať, že Pán Ježiš je ten, ktorý nás oslobodí od choroby tela; aby sme nešli k akémukoľvek lekárovi. Nie, ale Ježiš veľakrát vylieči naše vnútro, našu dušu; to všetko, čo je potrebné vyliečiť v našom vnútri, tak ako vyliečil aj u tejto ženy, ktorá keď potom počula: „Dcéra moja, dcéra“ – doteraz ju nikto takto neoslovil –precítila, že Ježiš sa dotýka jej vnútra, ktoré treba liečiť. Pýtame sa, čo samotná choroba alebo bolesti môžu v živote človeka spôsobiť? No, u niektorých to možno spôsobí útek od Boha. Ale niektorí práve cez bolesti a kríže života sa k Bohu  dostanú ešte viac a niekedy práve táto chvíľa utrpenia človeka ešte väčšmi uspôsobí na to, aby sa obrátil k Bohu a prijal ho. To nie je zanedbateľné nielen pre tento život, ale hlavne pre večnosť.

Mohli by sme zhŕňať všetko doteraz povedané a povedať: Sú to vážne témy, ale predovšetkým sú to naše uvažovania o viere. Pamätajme, že prázdniny od viery neexistujú. O viere sa treba baviť vždy a vždy ju treba aj prežívať – či prežívame časy úspešné alebo menej dobré. Preto sa znova vrátim k tomu, čo som spomenul v  úvode, že chcem veľmi a zvlášť poďakovať vášmu duchovnému otcovi za vašu prípravu. Ale chcem mu poďakovať aj sa všeličo ďalšie. Ktorí viete aspoň trochu o jeho zdravotnom stave, o jeho zdraví, tak najmä vy, ktorí ste zdravotne fit, sa môžete pýtať sami seba, či ste až tak zapálení za vieru ako je on aj pri týchto možnostiach či nemožnostiach, ktoré ho ohraničujú. Možno odpoviete tradičným a laxným vyjadrením: veď on je farár, tak to je normálne, že keby aj neviem čo s ním bolo, že bude taký.

Lenže nezabúdajme, že zápal pre vieru má byť normálny aj u každého pokrsteného a pobirmovaného. Veď preto aj dnes prijmete Ducha Svätého a s ním aj dar sily a vytrvalosti vo viere. A my všetci, ktorí sme pobirmovaní, sme tieto i ďalšie dary prijali. Teda aj my prijímame všetku tú posilu, ktorú potrebujeme k vydávaniu svedectva o našej viere. Milí birmovanci, drahí bratia a sestry, nech sa tak deje v živote každého z nás. Amen.