Naše dobré skutky tiež svedčia o našej viere

Slávnosť Najsvätejšej Trojice/B ‒ homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše, pri ktorej vyslúžil sviatosť birmovania vo farskom kostole Narodenia Panny Márie v Brezničke 26. 5. 2024

Máme veľkú radosť z dnešnej krásnej slávnosti, kedy nás Boh obdarúva aj svojím slovom, preto sa pred Pánom najskôr zamyslíme nad niektorými myšlienkami Božieho slova dnešnej udalosti, aby ste potom v kráse otvoreného srdca prijali pečať Ducha Svätého a zároveň, aby sme si všetci obnovili svoju krstnú i birmovnú odvahu a úmysel pokračovať ďalej ako Kristovi nasledovníci. Lebo najčastejším argumentom, prečo sa nemodlíme, prečo nechodíme do kostola, nepristupujeme k sviatostiam, teda prečo nepraktizujeme vieru, najčastejšou odpoveďou je: „Nemám čas!“ Iste, život sa veľmi zmenil, zrýchlil. Ale úprimne zvážme pred Pánom Bohom, na čo všetko máme čas?! Na všeličo: hodiny pred televízorom, pri počítači, pri využívaní mobilu a to nie na pracovné účely. No a v týchto dňoch sme ešte aj pod tlakom hokeja, nie? O chvíľu to bude futbal, potom olympiáda a ktovie, čo všetko ešte príde, čo na nás bude tlačiť, aby sme sa uistili v odpovedi: „Nemám čas.“

Na druhej strane som rád, keď vy všetci, ktorí ste aj pod spomenutým tlakom, predsa sa viete zastaviť, aby vám neutiekla príležitosť byť s Bohom ‒ na svätej omši, v modlitbe, pri čítaní Svätého písma... Potešilo ma, keď som počul o vašich snaženiach, ktoré spomenul váš pán farár ‒ či sú to aktivity v Božom chráme, vo vašom osobnom živote, vaša iniciatíva a zapojenie sa v starostlivosti o Boží chrám, o farskú budovu, vôbec o dianie týkajúce sa farnosti, ale aj  iniciatívy v prospech druhých, o ktorých sa možno všeobecne ani nevie. Pretože naozaj, to je všetko to, čo je naše, každým dobrom prispievame do spoločného. Preto nám to má byť blízke. Je nevyhnutná komunikácia s Bohom, aby napokon vyústila v to, čo niekedy bolo v katechizme veľmi presne sformulované: „aby sme Pána Boha poznávali, milovali ho a slúžili mu“.

Aj dnes, keď stojíme pred tajomstvom Najsvätejšej Trojice, môžeme stáť takto len v hlbokej pokore a najmä dovoliť, aby nám do tohto tajomstva vnieslo viac svetla samotné Božie slovo. Slovo, ktoré sa stalo telom – Boží Syn, Ježiš Kristus, Mesiáš. Začnime dnešným prvým čítaním z knihy Deuteronómium (porov. Dt 4, 32-34. 39-40), kde krásne znejú Mojžišove slová: „Dnes teda vedz a uchovaj si v srdci, že len Pán je Boh.“ Áno, sú to veľmi krásne a hlboké Mojžišove slová adresované Izraelitom, že je len jeden Boh. Boh je len jeden a v Bohu sú tri osoby ‒ je to jedna zo základných právd našej viery, zakorenená už v Starom zákone. A aký úžasný je  Boh! To nie je len prázdna poučka či formulácia. To je to, od čoho je možné sa odraziť, aby sme rozumeli, nakoľko to možno ľudsky vyjadriť a chápať, že Boh je štedrý, Boh je láska a nie je falošným bohom, akých uznávajú pohania. Dokonca je taký láskavý, že vyslobodil židovský národ z otroctva a voviedol ho do Zasľúbenej zeme. Žiaden pohan nemôže povedať čosi podobné o svojom bohu. Aj keď sa stretávame s tým, že aj pohania, ktorí vyznávajú svojich bôžikov, tak ich zvelebujú. Ale veľakrát je to práve zo strachu. Nikdy nie preto, aby konštatovali aký milosrdný a dobrotivý je „ich pán“! Ale skôr ‒- aký je hrozný, vnímajú ho ako toho, ktorého sa treba neustále obávať.  

Po Ježišovom príchode môžeme ešte väčšmi chápať tieto pravdy, ktoré už mali svoje počiatky, svoje „klíčky“ práve v Božom slove Starého zákona. Ale až príchodom Ježiša Krista sa dozvedáme o tajomstve Najsvätejšej Trojice – o Otcovi, Synovi a Duchu Svätom. A dozvedáme sa, že Boh-Otec s nami zaobchádza s veľkou láskou, pozýva nás stať sa členmi jeho rodiny a sľubuje nám, že nás zakaždým vypočuje. Boží Syn, Ježiš Kristus prijal našu ľudskú prirodzenosť a obetoval sa za nás na kríži a neustále nás zahŕňa svojím milosrdenstvom. Duch Svätý v nás rozlieva svoj život, posilňuje v nás svoj život, tak ako ho chce posilniť aj dnes vo vás, milí birmovanci svojou pečaťou. V mnohých nás ho už posilnil, tiež svojou pečaťou a svojimi darmi. Duch Svätý je ten, ktorý nám dáva silu žiť svoj život plnohodnotne, ponúka nám život lásky, milosrdenstva. Čo všetko odzrkadľuje práve lásku nebeského Otca!

Taký je náš Boh, odlišný od falošných bohov, ktorých si vytvárame v súčasnosti aj my, či  je to bohatstvo, pôžitky, kariéra. To všetko je pominuteľné.  Áno, rozprávať dnešnému človekovi o tom, že je niečo pominuteľné, sa javí niekedy tiež ako zbytočné, lebo človek povie: Keďže je to pominuteľné, tak aspoň teraz to chcem mať! Svätý Ignác z Loyoly, zakladateľ jezuitov na to reagoval inak, pretože tiež najskôr vyhľadával pôžitky, ktoré ponúkal vtedajší svet. Ale potom, keď otvoril svoje srdce Pánovi, spoznal ten obrovský rozdiel, keď povedal: „Keď som sa predtým naháňal za všetkým, čo ponúka svet, bol som v tej chvíli šťastný, ale keď  to pominulo, už som bol len zatrpknutý a nespokojný. Ale keď sa venujem Bohu, chvíľa, ktorú prežívam s Bohom je taká krásna a hlboká, že aj keď skončí, ešte stále to vo mne doznieva a stále vo mne vyvoláva túžbu znova sa vrátiť k tomu, čo je Božie.“ Asi takto vyjadril svätý Ignác svoje prežívanie vecí, ktoré ponúka svet a ktoré ponúka Boh. Samozrejme, že aj dnešný človek a človek každého času bude prechádzať práve týmito ponukami a bude sa rozhodovať. Teda vráťme sa k Mojžišovým slovám: „Dnes teda vedz a uchovaj si v srdci, že len Pán je Boh!“ Uchovaj si v srdci! Patríš svojmu Bohu a jeho sa drž!

Teda pravdu o Trojjedinom Bohu ‒ najprv nechápajúcim učeníkom a cez nich aj nám, začal vlastne ohlasovať sám Ježiš Kristus, vtelené Božie Slovo. Keď začal ohlasovať náuku o tajomstve Najsvätejšej Trojice aj hlboko veriacim členom  vyvoleného národa, boli zmätení. Mali v sebe hlboko zakorenenú vieru v jedného, pravého Boha ako sme si ho predstavili, aj keď sme sa už dotkli tiež tajomstva Najsvätejšej Trojice. Ale predsa vyznávali jediného a pravého Boha: vedz, že tento náš Pán je Boh ‒ znova pripomíname Mojžišove slová; ale apoštoli, keď začínajú počúvať náuku, ohlasovanie Ježiša Krista o tajomstve Najsvätejšej Trojice, sú zmätení, keď Ježiš povie: „Ja a Otec sme jedno“ (Jn 10, 30). Pre vtedajšieho človeka pochopiť tieto slová, ktoré nikdy predtým nepočul, aby sa človek a zvlášť člen vyvoleného národa, začal stotožňovať s Bohom, bolo neskutočné, neprijateľné...! Bolo to nemysliteľné! My už máme rozpracovanú náuku. My už vieme cez snahu toľkých teológov v priebehu časov ako to je a aj tak s tým máme možno veľakrát problém ‒ pochopiť to, prijať a hlavne tomu uveriť. Potom prichádza aj náuka o Duchu Svätom, keď Ježiš prisľubuje jeho zoslanie: „Otec vám pošle Ducha Svätého, aby vás naučil všetko. Bude vašim Tešiteľom“ (porov. Jn 14,26). Až tak Ježiš odišiel do neba. To všetko my už máme rozpracované a ponúknuté v pravdách našej viery. Apoštoli a vtedajší súčasníci museli s týmto ohlasovaním zápasiť. Boh však nás pozýva k sebe.  

Keď pán farár spomenul, že ste išli aj podľa nádherného projektu „The Chosen“ – „Vyvolení“, odporúčam vám sledovať ho každú sobotu večer. Ide na Televízii Noe o 20.00 h a repríza je v nedeľu o 17,00 h. Práve tento vynikajúco spracovaný seriál včera ponúkol krásnu scénu, keď tvoriaci sa vyvolený národ prichádza do Kanaánu, kde sa má usadiť. Jakub kúpil pozemok a v rozhovore s obyvateľom tejto krajiny sa ho dotyčný pýta: „Za akú cenu si ho kúpil?“ Keď povedal cenu a vyjadril sa, že celý ten pozemok kúpil veľmi lacno, dostal odpoveď: „Ty ešte prídeš na to, že aj to málo, čo si zaplatil za tento pozemok je veľa, lebo pozemok ti bude nanič.“ „A prečo?“ „No, lebo v zemi, čo si si kúpil, niet vody.“ Jakub vtedy hovorí: „Ale nás sem priviedol Boh a keď nás tu priviedol Boh, Boh sa postará.“  Vtedy sa mu začne dotyčný Kannánčan vysmievať: „Aký Boh? Povedz mi, aký Boh ti môže pomôcť tu v tejto pustatine, aby vyvrela voda?“ Vtedy zaznela z úst Jakuba krásna veta vyznania viery a hlbokej dôvery v Boha, keď povedal: „To nie my sme si vyhľadali Boha. To Boh si vyhľadal nás!“ A o chvíľu na to jeden z Jakubových synov kričí: „Otec, voda!“ Tam, kde ľudsky nebolo možné predpokladať, že by bola voda; keďže ich tam priviedol Boh, voda sa našla, aby tam mohli žiť. Lebo kde ma pošle, „zasadí“ Boh, tam sa Boh aj postará, o to, aby som mal potrebné veci k životu. Iste, pekne spracovaný dej pokračoval ďalej. Odporúčam sledovať tento seriál, znova sa „dobíjať“, povzbudzovať v sile viery, ktorú sme prijali, lebo je to veľmi hodnotne a pre dnešného človeka príťažlivo spracovaný projekt. Iste môže každého z vás osloviť a posilniť. Ako ľudia sme prijali ľudskú prirodzenosť, ktorá žiada potrebné podmienky pre život, rozvoj. Ale aj naša kresťanská, katolícka prirodzenosť potrebuje „stravu“, aby sa viac posilnila, povzbudila. Aj spomínaný seriál je jednou z pomôcok, aby sme robili všetko to, čo nám je odporúčané.

Možno, keď počujeme, že máme všetko konať v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, tak si povieme: to teraz sa mám pred všetkým prežehnať? No, keď vidíme futbalistov, ja som si teraz všimol aj medzi českými hokejistami, že sú prežehnávajúci sa, asi si uvedomujú, aspoň niektorí, čo to znamená a že potrebujú okrem vlastného prispenia aj Božiu pomoc. To teraz pred všetkým sa máme prežehnať? Nebojte sa, neuškodí to nikomu. Neuškodí to nikomu. Ale najdôležitejšie je to, že každú jednu udalosť môžeme prežívať v prítomnosti Boha, ktorý je Trojjediný a vlastne, aj keď si to v každej chvíli neuvedomíme, ak sme si už ráno vzbudili tento úmysel pre celý deň, my už vtedy prežívame všetko v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. A keď budeme stále viac poznávať prítomnosť Boha v našom živote, tým viac ho budeme aj milovať a naopak, čím viac ho budeme milovať, tým viac ho budeme aj spoznávať a dávať jeho lásku ďalej okolo seba, pretože žiť v mene Otca i Syna i Ducha Svätého je vždy o konkrétnych skutkoch, ktoré sa veľakrát môžu z pohľadu ľudí hodnotiť ako maličkosti, ako malichernosti. Toto by mohol byť skutok Boží v mene Otca i Syna i Ducha Svätého?! Ale áno! Lebo aj tie maličkosti dávajú nášmu životu krásu, v ktorej možno vidieť skutky milosrdného Boha, ktoré my napodobňujeme.

Spomeniem možno triviálny príklad. V malom meste na severe Francúzska nedávno došlo k mimoriadnej udalosti. Žila tam nenápadná starenka, ktorá pred niekoľkými mesiacmi zomrela vo veku osemdesiatich šiestich rokov. Vyrastala ako jedináčka, nevydala sa, nemala potomka, žila veľmi skromne a jednoducho. Tým, že jej pribúdali roky a ubúdali sily, bola odkázaná na menšie podporné služby. Veľmi však ocenila aj malé, milé gestá a krátke rozhovory. A tu je to, na čo chcem upozorniť: toto by mohol byť Boží skutok v mene Otca i Syna i Ducha Svätého? No, ak to robíme z lásky aj k Bohu aj k človekovi, tak ním je! Lekárnik jej občas priniesol lieky a úradníci pošty si takmer vždy našli pár minút, aby ju vypočuli a trochu sa s ňou porozprávali. Aj pokladníčky v supermarkete mali pre starenku vždy milé slovo. Predajca kvetov uviazal kytice s veľkou láskou a trpezlivosťou a ústretoví sa ukázali aj vodiči autobusov, ktorí zastavovali aj mimo zastávok, aby žena nemusela dlho kráčať domov. Koľko takýchto pozorností môžeme vykonať denne v našej rodine, škole, zamestnaní, dedine a nevyžadujú veľa! Možno trochu času a lásky, akú vnímame u Nebeského Otca, trocha obety, podľa príkladu Ježiša, ktorý sa celkom obetoval za nás! Trocha sily a povzbudenia, ako nás posilňuje a povzbudzuje Duch Svätý. Keď starenka zomrela, vyvolalo to aj prekvapenie, ale bol to prirodzený proces života. Avšak nikto netušil, že starenka bola pomerne bohatá. Čo bolo zaujímavé? V testamente pamätala na všetkých ľudí, ktorí k nej boli láskaví a ochotne jej pomáhali. Drobné gestá týchto ľudí stará pani odmenila v testamente. Každému odkázala po 3000 Eur. Úžas nad týmto úplne nečakaným dedičstvom bol veľký. No stále platí zásada: Ak si nájdeme čas pre Boha, nájdeme si ho aj pre ľudí. Nerátajme vždy s tým, že príde takáto odmena ako zo strany starenky, ale Boh nezabudne na nič, čo obetujeme z lásky k nemu.  

Zapamätajme si silu Božieho slova, ktoré hovorí: ,Kto skúpo rozsieva, skúpo aj zožne. A kto štedro rozsieva aj štedro zožne“ (porov. 2 Kor 9, 6). V konečnom dôsledku budeme vždy prekvapení zo štedrosti Božej dobroty a ak nie vždy, tak často aj zo štedrosti ľudí. Milí birmovanci, prijmite znak Ducha Svätého aj na posilnenie konať práve takéto skutky, ktoré budú na prvý pohľad len ľudské, ale v skutočnosti budú prinášať Božiu lásku tam, kde ich budete konať. Budú to naozaj skutky v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.