Poslanie kňaza ako príklad Dobrého pastiera

Štvrtok Pánovej večere - Omša svätenia olejov, 28. marca 2024

Drahí bratia kňazi,

dnes, na Zelený štvrtok, je veľmi vhodná chvíľa zachytiť slová blahoslavenej Alfonzy Márie Eppingerovej, zakladateľky Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa a pokiaľ viem, tak aj Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa. Veľkú časť svojej služby venovala kňazom, mnohí kňazi s ňou viedli duchovné rozhovory kvôli osobnému povzbudeniu. Zachovalo sa aj veľa textov o kňazstve. Dnes uvádzam od nej tento citát: „Kňaz nech predovšetkým pamätá na deň, keď prijal kňazské svätenie a na sľub, ktorý dal Bohu. Je to bod, ktorému možno neprikladá v bežnom konaní žiadnu dôležitosť, ale predsa je rozhodujúci. Stála spomienka na kňazské svätenie je zakaždým novou milosťou a dodáva mu vždy veľa odvahy. Čo môže kňaza osobitne posilniť, je práve spomienka na deň, keď do rúk biskupa vložil svoju podriadenosť a poslušnosť. Bolo by dobré častejšie si pripomenúť tieto veľké milosti, vnútornú radosť a spokojnosť. Taktiež rozhodnutie, ku ktorému kňaz dospel a predsavzatia, ktoré si vtedy urobil. Keď nám Ježiš otvára srdce, čerpajme k tomu odhodlanosť a silu. Učme sa preto od neho nezakladať si na ničom, čo je na tomto svete. Ani nehľadať vo svete radosť. Nešetriť žiadnu námahu a nebáť sa ničoho, keď je potrebné osláviť meno Ježiša a Márie.“

Sú to slová, ktoré nás znova vedú na hlbinu nášho kňazského života a služby. Práve z tejto hĺbky vyrastá krásna postava dobrého pastiera, ktorý berie veľmi zodpovedne svoju službu v starostlivosti o zverený ovčinec. Iste ste o tejto téme veľakrát rozjímali a veľakrát sa k nej vracali. Rád spomeniem slová homílie o dobrom pastierovi a ovčinci, ktoré odzneli z úst arcibiskupa Cyrila Vasiľa pri biskupskej vysviacke prešovského arcibiskupa - metropolitu Jonáša Maxima. Otec arcibiskup Cyril Vasiľ okrem iného povedal: „Kristus je jediná brána, ktorá vedie do Božieho ovčinca i na životodarnú  pastvu. Len cez neho sa vchádza i vychádza. Evanjelium, ktoré hovorí o dobrom pastierovi a o ovčinci, teda o dobrom pastierovi a o verných ovečkách, uvádza aj ďalšie kategórie osôb: zlodej, nájomník, nádenník, vlk a ovce z iného ovčinca. Zlodej prichádza, aby kradol a ničil. Nájomník ovce opúšťa a uteká. Nádenníkovi nezáleží na ovciach, vlk ich trhá a rozháňa. Ovce z iného ovčinca sú tie, ktoré sa zatúlali, nepočúvajú hlas skutočného pastiera. Každý stretne mnohé z týchto postáv vo svojej pastoračnej službe. Tieto postavičky a postavy, ktoré sa obšmietajú okolo Božieho stáda a niekedy prenikajú do jeho radov.

Zlodejov zastav už na bráne! Spoznáš ich - tvária sa sebaisto, aby unikli pozornosti, skúmajú terén, každú škáru v plote, či chvíľkový nedostatok ostražitosti zo strany pastiera. Radi odpútavajú pozornosť na nepodstatné veci, aby ovečky nebľačali, keď ich kradnú, tak im popod nosom mávajú trsom šťavnatej trávy, [teda „kyticou“ zvodných a presvedčivých rečí], sľubujú im pastvu na bezhraničných pláňach, ničím neobmedzenej slobody a pomaly ich vyvádzajú z košiara na cestu k bitúnku. Milo sa im usmievajú do očí ešte aj vo chvíli, keď im kladú na krk nôž, ktorým ich podrežú. Nájomníkov a nádenníkov odhalíš tiež dosť rýchlo. Možno dokonca aj medzi tými, od ktorých by si očakával, že by mali nezištne a horlivo pásť tú časť Božieho stáda, ktorú si im ako hlavný pastier zveril. Spoznáš ich podľa toho, že to tak trochu flákajú a akosi zriedka sú pri ovciach. A ich ovečky sú zanedbané a nezaopatrené... Pokús sa v nich zobudiť spomienku na ideály, s ktorými kedysi vstupovali do pastierskej služby. Možno ich srdce ešte celkom nezľahostajnelo.

S vlkmi je to beznádejné. Ich nátura je už raz taká. Na nich platí len pastierska palica, ktorou ich pošleš kam patria. Nech si lovia v svojom lese, nich sa živia trebárs mrcinami, ako to majú vo zvyku, ale ovciam, nech dajú pokoj. Rátaj však s tým, že to s nimi ale nebude ľahké. Útočia ako svorka, raz hryzne jeden raz druhý, raz do ovce raz do pastiera. Tvrdia, že nie sú organizovaní, ale dobrý pastier o tom vie svoje a neverí im. Vlci dnes si už ani nedávajú námahu zohnať si nejaké ovčie rúcho, aby sa doň na oklamanie zahalili. Dávajú to na hulváta, za bieleho dňa. Vedia totiž, že sú chránení, sú prakticky nedotknuteľní, nech by bolo aj jasné, akú škodu robia v košiari. Ovce z iného ovčinca možno často ani nevedia, ako sa doň zatúlali. Možno sa to len kedysi dávno pastieri pohádali a každý si urobil ten svoj. Bezpečný ovčinec je len jeden, ten Kristov. Možno je čas aj na Slovensku prestať hovoriť o čiernych ovciach ‒ možno sú len zablatené, lebo sa zatúlali a nikto ich dostatočne nehľadal. Možno čakajú práve na teba“ a doplním: a isto aj na každého kňaza. Slová arcibiskupa Vasiľa mapujú situáciu a postavenie z rôznych pozícií a každý z nás - ak nosí v sebe ešte úprimnosť a otvorenosť pred Pánom - sa mohol v niektorom účastníkovi nájsť a uvidieť. Každý dobrý pastier v zodpovednosti za zverené stádo a v ostražitosti, aby ho ochránil, bude mať také videnie situácie. Bolo by veľmi dobré a vhodné, aby aj ovce v ovčinci cítili spoluzodpovednosť za dobro stáda a učili sa vidieť situáciu reálne. Zvlášť, keď sa dnešný deň spoločne dívame do Večeradla na ustanovenie Eucharistie a sviatosti kňazstva, živo si uvedomujeme, že dobrý pastier privádza zverené ovečky na „zelené pasienky“, ktoré ponúkajú: Chlieb večného života a silu Božieho slova. Ak sa však vrátime k slovám blahoslavenej Alfonzy Márie, ktoré vhodne pripomínajú obsah dnešného dňa o kňazskej službe, kňaz - dobrý pastier si uchováva svoju tvár aj cez poslušnosť a podriadenosť jednoty so svojím biskupom vo všetkých oblastiach života diecézy. Neznamená to neponúkať svoje návrhy, ale znamená to napokon prijať záverečné rozhodnutie. Kňaz totiž kňazskou mocou môže ponúkať zvereným veriacim Eucharistiu. Ale môže tak konať aj vo vnútornom nastavení nejednoty s biskupom, a to aj napriek poslušnosti, ktorú sľúbil pri kňazskej vysviacke. Vtedy sa môže aj obraz dobrého pastiera zablatiť. Ďakujem všetkým, ktorí aj túto dimenziu osobnosti dobrého pastiera beriete zodpovedne, čím ste veľmi otvorení Božiemu požehnaniu, ktoré posilňuje jednotu presbytéria. V duchu tejto jednoty sa povzbuďme a posilnime aj do ďalšieho času.

Spomeniem ešte ďalšie múdre slová blahoslavenej Alfonzy, ktorými odporúča predovšetkým úctu k Panne Márii. Tieto slová nám pomáhajú - ako odhaliť, spoznávať a plniť Božiu vôľu a aj získať Božiu pomoc. Pretože hľadať Božiu vôľu je veľmi dôležité. Kedy nám Boh príde na pomoc? Niekedy v okamihu, kedy to najmenej čakáme a môže to urobiť hoc aj zázračným spôsobom. Pýtame sa, ako to vôbec možno dosiahnuť? Tak, že vždy budeme stáť v Božej prítomnosti, zotrvávať pri Božej matke a prosiac ju o príhovor, lebo ten, kto veľmi túži po dokonalosti a svätosti, ten sa musí v prosbách neustále obracať  k Božej matke. Potom urobí veľký pokrok a na jej príhovor dostane milosť. Reč je však o tých, ktorí sa snažia o dokonalosť a o svätosť. Keby som len mohla povedať všetkým, ktorí cítia v sebe túto túžbu, že sa majú s veľkou dôverou obracať k Božej matke, lebo im príde osobitne na pomoc. Totiž žiadna z týchto prosieb, neostane u nej nevypočutá. A keby sme neobsiahli hneď to, o čo prosíme, len pokračujme v prosbách. Toto je veľmi dôležité odporúčanie. Málo pamätáme na to, že všetky milosti môžeme získať len na príhovor Panny Márie. Lenže bez osobitnej milosti nie je možné prechovávať lásku voči Panne Márii. O túto milosť musíme prosiť svätých, ktorí mali Božiu matku v mimoriadnej úcte. Ani si možno nevieme predstaviť, čo všetko sa dá vyprosiť skrze mocné orodovanie Panny Márie.“

Všetko povedané o permanentnom posilňovaní našej kňazskej služby sa dá bez problémov realizovať aj v našom prostredí. V konečnom dôsledku i tak nie je rozhodujúce prostredie, ale srdce každého z nás, na čo upozorňuje aj svätý Ján Zlatoústy, keď spomína Adama a Evu, ktorí zhrešili v raji, kdežto Lót bol zachránený v Sodome. Koľkí svätci a svätice sú dôkazom tohto tvrdenia, keďže ich svätosť sa vyprofilovala často vo veľmi náročnom prostredí. Všetci dbajme o prostredie svojho srdca, lebo z neho všetko vychádza podľa toho, ako je sformované, či dobré, či zlé. V každom kňazskom srdci, nech silnie srdce dobrého pastiera, ktorý neprehliada nikoho, kto rôznym spôsobom prichádza do kontaktu s ovčincom. Jedných treba chrániť a posilňovať a ďalších treba odháňať. Bez citlivého kňazského srdca stvárneného Božou milosťou, kňaz nedokáže rozlíšiť dobrú vôľu od rafinovaného úmyslu. Na začiatku teda musí byť najskôr prosba kňaza o svetlo Ducha Svätého s darom rozlišovania. Nebojme sa toho, že možno aj po dlhom čase dôjde k rozpoznaniu vlka v ovčom rúchu, alebo rozpoznanie vlka - ako vlka, ktorý sa už ani neobťažuje navliecť si na seba ovčie rúcho.

Ďakujme Pánovi, že nás pozval do svojho spoločenstva vo večeradle každého chrámu, ale predovšetkým katedrály. Ďakujem vám, ktorí v rámci možností nevynechávate účasť na spoločných sláveniach v katedrále či pri iných spoločných príležitostiach. Takto sa veľakrát ukazuje zmýšľanie mnohých sŕdc. Zachovajme si v srdci nastavenie túžby tvoriť spoločenstvo a prichádzať do neho. A Pán bude požehnávať naše kroky. Amen.