Diecézna púť do Svätej zeme
V dňoch 1. až 8. septembra 2023 sme ako skupina vyše štyridsiatich veriacich spoločne prežili požehnanú púť do Svätej zeme, ktorú viedol náš otec biskup Mons. Stanislav Stolárik.
V piatok, 1. septembra sme sa stretli na letisku v Košiciach, a stade sme leteli do Tel Avivu. Odtiaľ sme už autobusom prešli do Betlehema, kde sme sa ubytovali v hoteli. Keď sme si oddýchli po dlhej ceste, naše prvé kroky smerovali na pole pastierov, teda na miesto, kde sa anjel zjavil pastierom po narodení Ježiša a zvestoval im túto radostnú zvesť. V jednej z jaskýň, v ktorej pastieri bývali, sme mali aj spoločnú sv. omšu, ktorú celebroval otec biskup. Po obede sme šli na samotné miesto narodenia Pána Ježiša, nad ktorým stojí najstaršia kresťanská bazilika. Navštívili sme aj vedľajší kostol zasvätený sv. Kataríne, v ktorom sme si uctili relikvie jasličiek.
V nedeľu nás čakala cesta z Betlehema na sever, do Galilejského kraja. Po ceste sme sa zastavili v Cézarei Prímorskej, ktorá bola kedysi významným mestom a doteraz sa tam zachoval akvadukt postavený Rimanmi. Našou ďalšou zastávkou bola hora Karmel, ktorá sa spája s prorokom Eliášom. Pomodlili sme sa v kostole, ktorý je súčasťou známeho kláštora karmelitánov a potom sme si z hory pozreli aj krásny výhľad na prímorské mesto Haifa. Naša cesta potom viedla k ďalšiemu vrchu, na Tábor, kde sa Ježiš premenil pred očami Petra, Jakuba a Jána. Na tomto vrchu sme mali aj milosť sláviť sv. omšu, po ktorej sme sa presunuli už do mestečka Nazaret, kde sme strávili jednu noc.
V pondelok ráno sme navštívili baziliku Zvestovania, ktorá stojí na mieste, kde pred dvetisíc rokmi bývala Panna Mária a miesto, kde počala z Ducha Svätého, je označené slovami: „tu sa Slovo stalo telom.“ Opäť nás čakal deň plný cestovania, ktorý sa začal zastávkou v Káne Galilejskej, ktorá je známa vďaka tomu, že v nej Ježiš na svadbe premenil vodu na víno. Preto to bolo aj miesto osobitne dôležité pre tých pútnikov, ktorí žijú v manželstve a na tomto mieste mali možnosť obnoviť si svoje manželské sľuby počas sv. omše. Otec biskup ich v homílii povzbudil, že oni môžu byť pre svet svedectvom o láske Krista a zároveň majú byť aj svedectvom o zodpovednosti zaviazať sa a byť verní napriek skúškam.
Z Kány sme sa presunuli ku Galilejskému moru, kde sme ochutnali rybu, ktorá sa volá ryba sv. Petra, pretože je z mora, kde kedysi rybárčil sv. Peter. Ďalej sme sa zastavili v Tabghe, kde Ježiš rozmnožil chleby. Tu sa v jednom kostole zachovala veľmi stará mozaika chleba a rýb. Ďalej sme pokračovali na miesta tiež spojené so sv. Petrom: prvým miestom bol tzv. primát sv. Petra, čo je kostol postavený na mieste, kde sa Ježiš zjavil Petrovi po jeho zmŕtvychvstaní a po trojitej otázke, či ho Peter miluje, mu zveril pastiersky úrad. Druhým miestom bolo mestečko Kafarnaum, v ktorom býval sv. Peter a neďaleko jeho domu bola aj synagóga, v ktorej Pán Ježiš začal svoje verejné účinkovanie. Napokon sme naše putovanie v ten deň zakončili zastávkou na hore blahoslavenstiev, kde Ježiš predniesol známu „reč na vrchu“ začínajúcu práve blahoslavenstvami. Na tomto mieste sme sa spoločne pomodlili korunku k Božiemu milosrdenstvu a potom nás čakala cesta naspäť do Betlehema.
V utorok sme išli už do samotného Jeruzalema. Tento deň sme navštívili miesta spojené s Ježišovým utrpením a ukrižovaním. Začali sme na mieste, kde kedysi stála vládna budova, v ktorej bol Ježiš odsúdený na smrť. Neďaleko bol aj kostol, ktorý je na mieste Ježišovho bičovania. Pri týchto miestach sme sa začali modliť krížovú cestu pod vedením otca biskupa. Ulicou Via crucis, teda cestou, ktorou pravdepodobne išiel Ježiš s krížom smerom na Golgotu, sme sa dostali k bazilike Božieho hrobu. Po ceste sme sa však zastavili ešte aj na mieste, kde Ježiša držali vo väzení pred jeho súdom a ukrižovaním. Pri samotnej bazilike sme dokončili modlitbu krížovej cesty a v jednej z kaplniek baziliky sme slávili spoločnú sv. omšu. Po nej sme mali čas na prehliadku a na modlitbu na najposvätnejších miestach kresťanstva. V Bazilike Božieho hrobu sa totiž nachádza aj vrch Golgoty, kde bol Ježiš ukrižovaný; aj kameň, na ktorom pomazali jeho mŕtve telo a aj samotný hrob, do ktorého ho uložili a z ktorého po troch dňoch vyšiel ako Zmŕtvychvstalý.
V stredu nás čakal opäť výlet. Najprv sme sa zastavili v Betánii, kde bol dom Ježišových priateľov: Marty, Márie a Lazára. Ježiš sám u nich viackrát býval, ako to máme zachytené aj v evanjeliách a Lazára dokonca vzkriesil z mŕtvych. V tomto mestečku sme slávili sv. omšu a po nej sme vyrazili do najstaršieho mesta na svete, ktorým je Jericho. Je to mesto uprostred púšte, videli sme z neho aj vrch, na ktorom bol Ježiš pokúšaný na konci jeho štyridsaťdenného pôstu na púšti. Z Jericha sme cestovali k Mŕtvemu moru, ale po ceste sme sa zastavili aj pri rieke Jordán, kde Ján pokrstil Ježiša. Toto miesto bolo veľmi vhodné na obnovenie našich krstných sľubov, čo sme aj spravili pod vedením otca biskupa. Náš výlet skončil pri Mŕtvom mori, ktoré je najnižšie položeným miestom na svete.
Štvrtok sme strávili opäť v Jeruzaleme. Začali sme na Olivovej hore, kde sme mohli vidieť, kadiaľ Ježiš vstúpil do Jeruzalema pred Veľkonočnými sviatkami. Z Olivovej hory bol dobrý výhľad na celý Jeruzalem a tak sme si mohli aj ukázať, kde sa čo nachádzalo. Potom sme zišli do Getsemanskej záhrady, v ktorej dnes stojí veľmi pekný kostol, v ktorom sme sa mohli pomodliť a pokračovali sme do centra Jeruzalema k Múru nárekov, čo je posvätným miestom nielen pre Židov, ale aj pre nás, pretože ide o posledný zachovalý múr z chrámu, v ktorom sa často modlil aj sám Ježiš. Po obede sme sa vyšli zase na vrch Sion, kde sme navštívili Večeradlo a Kostol Usnutia Panny Márie. Našou poslednou zastávkou bol kostol stojaci na mieste, kde Peter zaprel Ježiša.
Piatok bol našim posledným dňom vo Svätej zemi. Pred odletom sme však ešte stihli navštíviť Ain Karim, miesto narodenia Jána Krstiteľa a tiež miesto, kde bývala Máriina príbuzná Alžbeta, ktorú Mária aj navštívila krátko po tom, čo počala z Ducha Svätého. Po sv. omši, ktorá nám na tomto mieste akurát vyšla zo Sviatku Narodenia Panny Márie, sme sa už presunuli na letisko do Tel Avivu, odkiaľ sme prileteli domov.
Autor textu a fotografií: Ján Kotlarčík
