Mapa lesov rožňavského biskupstva: Príbeh reštaurovania jedného z kartografických skvostov biskupskej rezidencie v Rožňave
Mapa, ako je to zrejmé už z jej dlhého latinského názvu Mappa Sylvas in ambitu Terrenorum Rosnyo, Csucsom, Nadabula comprehensas ac ad inclytum Episcopale Dominium Rosnaviense spectantes exhibens, zachytáva lesy v chotári Rožňavy, Čučmy a Nadabuly, patriace k rožňavskému biskupskému panstvu.
Je dielom levočského rodáka Karola Markóa staršieho (20.9.1793, Levoča – 19.11.1860, Villa Lappeggi), ktorý v rokoch 1812 až 1818 pôsobil v službách rožňavského biskupa Ladislava Esterházyho (rožňavským biskupom bol v rokoch 1810 až 1824), čo dokladá aj autorova signatúra s datovaním. Mapa je skutočným umeleckým dielom. Je kolorovaná, podlepená plátnom a pozostáva zo štyroch samostatných listov z ručného papiera s rozmermi 87 x 61,5 cm, s celkovým rozmerom 176 x 124 cm. Sú na nej čitateľné aj textové záznamy a niekoľko pritlačených pečatí. Fakt, že sa zachovalo iba málo diel tohto nadregionálneho umelca, ktorého nazývali aj uhorským Claude Lorrainom, nás oprávňovalo a zároveň zaväzovalo zachrániť a prezentovať toto dielo, ktoré bolo pred reštaurovaním vo veľmi zlom stave, spôsobenom častou manipuláciou v teréne. Papier bol znečistený, plátno prederavené.
V ateliéri reštaurátora na papier to vyzerá ako v skutočnom laboratóriu: tu sa mapa kvôli čiastočnému napadnutiu plesňou musela dezinfikovať v dezinfekčnej komore, následne sa jej povrch vyčistil suchou cestou a reštaurátor pristúpil k náročnému oddeľovaniu podkladového plátna. Aby sa pri kontakte s vodou nenarušili farebné pigmenty, bolo potrebné vykonať skúšku stálosti a citlivejšie pigmenty zafixovať. Po tom, ako sa podarilo odstrániť podlepové plátno, mohlo sa pristúpiť k odstraňovaniu zvyškov múčneho lepidla. Takto pripravené listy sa čistili mokrou cestou a chýbajúce časti sa dolievali papierovinou. Po podlepení japonským papierom sa mohlo pristúpiť k orezaniu listov na pôvodný rozmer. Keďže bolo pôvodné plátno prederavené, bolo potrebné hárky nalepiť na nové ľanové plátno, ktoré sa predtým nafarbilo, vysušilo, dôkladne naplo na rám a až na takto pripravené plátno sa hárky mohli nalepiť. V záverečnej fáze sa mapa jemne vyretušovala akvarelovými farbami a ceruzkami.
Celý priebeh reštaurovania sa zdá byť jednoduchý, možno ho opísať niekoľkými vetami, ale v skutočnosti sú to hodiny trpezlivej a veľmi presnej práce reštaurátora, aby sa hodnotné dielo mohlo dôstojne – a v zmysle odporúčaní reštaurátora prezentovať, ale predovšetkým, aby sa zachovalo aj pre budúce generácie.
Reštaurovanie mapy z roku 1818 mohlo byť zrealizované vďaka finančnej podpore Košického samosprávneho kraja.
Reštauroval: Martin Petrinec, Doľany (okr. Levoča)
Ďakujeme!