Slávenie Dňa zasväteného života - Gelnica - 3.2.2024
V sobotu 3. februára 2024 sa v Gelnici stretli zasvätení Rožňavskej diecézy, ktorí prijali pozvanie otca biskupa Mons. Stanislava Stolárika, už tradične spoločne osláviť Deň zasväteného života. Pozvanie prijali aj viacerí diecézni kňazi, zvlášť z okolitých farností a Kostol Nanebovzatia Panny Márie sa naplnil aj veriacimi farnosti, ktorú spravujú kňazi Rehole menších bratov františkánov. Spoločne sa vytvorila pekná atmosféra spoločnej modlitby.
Program začal v kostole pobožnosťou fatimskej soboty, po ktorej nasledovala sv. omša. V jej úvode privítal hlavného celebranta otca biskupa Stanislava, P. Egid Branislav Golha OFM. Otec biskup pozdravil a privítal všetkých prítomných, zvlášť zasvätených v rôznych formách rehoľných ale aj iných spoločenstiev, ako to umožňuje Cirkev. V homílii zdôraznil, že sme prišli vzdávať vďaky Pánu Bohu za dar zasväteného života. V porovnaní so senzáciami, ktoré sú v popredí a centre správ, hovoril o opravdivých hrdinoch nezištnej služby a svedectva života, o ktorých sa veľakrát mlčí alebo sú spomínaní len v náboženských médiách. Vyzdvihol dôležitosť oslovenia zasvätených, ktorí zanechávajú svoju stopu aj tam, kde sa to nepredpokladalo a na miestach slabnúcej viery. Spomenul mučenícku smrť trapistických mníchov v Alžírsku (v roku 1996). Obeta týchto mučeníkov pre vieru, blahorečených pred šiestimi rokmi, už prináša ovocie aj v nekresťanskom prostredí, ale aj pre nás je oslovením a povzbudením v prostredí, v ktorom žijeme a ktoré prestáva byť kresťanským. Ďalej spomenul pomoc Cirkvi Židom počas 2. svetovej vojny, aj prostredníctvom zasvätených. Vtedy 155 rehoľných spoločenstiev v Ríme poskytlo ochranu množstvu Židov. Najmenej 3200 ich bolo takto zachránených. Isto to nebolo jednoduché pre komunity zasvätených, ktoré museli byť veľmi flexibilné a odvážne v tomto tak náročnom období. Hovoril o láske a s ňou spojenou obetou, ktoré veľmi pomáhajú zasväteným, ale aj vysväteným v prekonávaní rutiny i osobnej „usadenosti“, ktorá je prejavom nesprávnej spokojnosti so sebou, čo spôsobuje ochabnutosť, strácanie zápalu a oslabnutie svedectva tam, kde sú Bohom poslaní. Preto je potrebné stále sa vracať ku koreňom vlastnej charizmy, k počiatočnému zápalu pri vykročení za Kristom a povzbudzovať sa príkladmi z našich komunít, z našich radov a koreňov. Spomenul mučeníkov blahoslavených – Zdenku Schelingovú a Titusa Zemana, ktorí stratili svoj život na zemi v obetovaní sa za kňazov, každý svojím spôsobom. Tešíme sa na blahorečenie vincentína Jána Havlíka, ktorého hrdinská vernosť Bohu a povolaniu je Bohom odmenená nebom. Spomenul aj sestru Veroniku Teréziu Rackovú SSpS, ktorá tiež zomrela násilnou smrťou priamo pri výkone svojej služby. Koľko lásky v konkrétnom živote a skutkoch odhaľujeme u týchto svedkov a u mnohých ďalších. Vyjadril spoločnú vďaku za tieto vzory prežívania evanjeliovej lásky, aj za 100 rokov prítomnosti saleziánov na Slovensku, za výročie 800 rokov od prvých jasličiek, ktoré neoslavujú len františkánmi, ale spolu s nimi Cirkev. Poďakoval všetkým zasväteným v Rožňavskej diecéze za ich prítomnosť, že vytrvávajú na mieste, ktoré je veľakrát prostredím aj neprijímajúcim a je naozaj misijným územím, ktoré potrebuje svedectvo a prítomnosť zasvätených. Povzbudil, aby nestrácali živosť svojej charizmy a svedectva, aby sa nenechali uspať tými, ktorí upadli do driemajúceho režimu, čo vyžaduje veľa síl, lebo často sa zdá, že riešením je nasledovať príklad „ospalých“, ktorí hoci spia, myslia si, že sú hore. Opakovane pripomenul, aké ťažké je prebudiť toho, kto je presvedčený, že nespí a zvlášť, ak je zasvätený a vysvätený človek v spoločnosti uspatých vo viere a sám prebral ich videnie sveta, vnímanie okolností života... Ak sa jeho nepodarí prebudiť, ostatní sa nezačnú meniť. Byť kvasom, svetlom, soľou pre všetkých kresťanov, ale aj pre novodobých pohanov – je úloha zasvätených a vysvätených. „Prežívajme v hĺbke čnosti lásky, obety a nádeje a o ostatné sa postará Boh vo svojom čase“, zakončil svoju homíliu otec biskup.
V závere sv. omše bolo udelené prítomným svätoblažejské požehnanie. Program pre zasvätených a kňazov pokračoval v priestoroch základnej školy, kde po občerstvení mal pre nich prednášku P. Efrém Tomáš Zemjánek OFM, ktorý priblížil duchovnú cestu sv. Františka Assiského až po jeho stigmatizáciu. Vychádzal zo životopisu sv. Františka, ktorého autorom je sv. Bonaventúra. Stretnutie, ktoré obohatilo všetkých prítomných svojím programom aj vzájomným stretnutím a zdieľaním, vyvrcholilo spoločným obedom.
