Kňazský deň 7.12. 2022 v Rožňave
V stredu, dňa 7. 12. 2022, sa v Rožňave konal Kňazský deň za účasti asi 100 kňazov diecézy, bohoslovcov rožňavskej diecézy a niekoľkých aj Košickej arcidiecézy, ktorí na slávnosť prišli s rektorom Kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Košiciach, Štefanom Novotným. Program začal slávením sv. omše v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie, ktorej hlavným celebrantom bol rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik. Počas sv. omše boli prijatí 2 kandidáti: jeden do služby trvalého diakonátu, Peter Kontur, z farnosti Muráň a druhý do služby diakonátu a kňazstva, Patrik Méder, z farnosti Vyšný Medzev.
Otec biskup Mons. Stanislav Stolárik, vo svojej homílii podčiarkol hlavné posolstvo homílie: „Diecéza, ktorá sa modlí, má budúcnosť“. Poukázal na to, že ak slabne viera, život viery, sú prázdnejšie kostoly..., chýba modlitba. A naopak: „Všimnime si plné Božie chrámy v iných častiach sveta, ako sa z nich ozýva radostná modlitba. A tam, kde je radostná modlitba, tam sa rodia živé skutky viery. Skutky viery, živý zápal pre šírenie evanjelia rôznymi spôsobmi, je ovocím živej viery. Modlitba posilňuje vieru a zo živej viery nastáva obnova duchovného života v ľuďoch, farnostiach, diecézach, všade. Vráťme sa k úprimnej modlitbe alebo ju obnovme a posilníme a obnovíme seba i prostredie v ktorom pôsobíme. Jednoducho premodlíme prostredie v ktorom žijeme, všetky naše podujatia a zamýšľané akcie.“
Otec biskup zopakoval svoju výzvu a povzbudenie: „Vráťme sa k úprimnej modlitbe... A možno nás samých najskôr naplní nový – obnovený apoštolský zápal. Tak budeme všetci - spoločne s veriacimi napĺňať pravidlo: „diecéza, ktorá sa modlí, má budúcnosť! Znova ďakujem vám všetkým, ktorí už tak konáte, i vám, ktorí ste sa takto nechali osloviť a zapáliť. Nech sám Pán požehná u každého dobrú vôľu. Ďakujem vám za vašu celoročnú kňazskú službu, najmä vám, ktorí ste po pandémii venovali svoju pozornosť utekajúcim Ukrajincom. Zaprajme si k vianočným sviatkom veľa vzájomnosti; čo je treba si odpustiť, veľkodušne si odpustime. Buďme zvlášť počas dní adventu a Vianoc blízko ľuďom a žehnajme im.“ Každý z prítomných si mohol nechať zapáliť srdce aj počas spoločnej krátkej eucharistickej adorácie v závere sv. omše.
V ďakovnom príhovore generálneho vikára, Mons. Rastislava Poláka, zazneli tiež slová o radosti z daru dvoch nových „robotníkov v Pánovej žatve“, ktorí sú darom a budúcnosťou pre diecézu a taktiež istým plodom modlitieb za povolania, ku ktorým otec biskup Stanislav opätovne vyzýva kňazov i všetkých veriacich.
V závere sv. omše otec biskup Stanislav spolu s kňazmi a prítomnými veriacimi obnovili zasvätenie diecézy, ale aj osobné zasvätenie Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Samých seba i celú diecézu, nanovo vložili do Jej Srdca, ktorému sa celá Rožňavská diecéza slávnostným spôsobom zasvätila 14. októbra 2017, v Roku Fatimy.
Po sv. omši pokračoval Kňazský deň prednáškou a príhovormi na biskupskom úrade a záverečným spoločným obedom.
Homíliu otca biskupa prinášame v celom znení:
DIECÉZA, KTORÁ SA MODLÍ, MÁ BUDÚCNOSŤ
Milí bratia kňazi, drahí bratia a sestry!
Pred niekoľkými týždňami ma oslovil kňaz z inej diecézy s otázkou: „Akú perspektívu má Rožňavská diecéza?“ Bolo to možné rozumieť i tak, či Rožňavská diecéza má budúcnosť. Priznám sa, táto otázka ma neprekvapila, ale zaskočila. Ale moja odpoveď sa oprela o doterajšie modlitbové iniciatívy v diecéze, a preto som odpovedal: „My sa modlíme, a teda máme budúcnosť!“
Tým sa v rámci nášho rozhovoru táto téma uzavrela. Ale priznám sa, že vo mne akýsi vnútorný dialóg pokračoval.
V dnešný Kňazský deň (7.12.) je 6 rokov odvtedy, čo som na dvore biskupského úradu aj za vašej účasti požehnal sochu Panny Márie, aby som o necelý rok na to - 14. októbra 2017 zasvätil diecézu Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, v roku 100-tého výročia zjavení Panny Márie vo Fatime s jej mocnými prísľubmi pre všetkých, ktorí sa budú modliť. Viem, že nie všetci aj vnútorne prijali túto iniciatívu.
No môj vnútorný rozhovor pokračoval ďalej. Modlitba je rozhovor s Bohom a naše modlitby prejavu úcty k Panne Márii či sv. Jozefovi, ktorému som tiež zasvätil diecézu (19. 3. 2021), majú svoju oporu v prisľúbeniach, ktoré boli v tejto súvislosti dané. Či spomenieme aspoň prisľúbenia o sile modlitby z Lurdov, La Salette, Fatimy alebo čo odobril Svätý Otec František v Roku sv. Jozefa pre modlitby k Ženíchovi Panny Márie.
V mojom vnútri pokračovala konkrétna argumentácia na túto tému. V duchu som vyslovil otázku, ktorú teraz adresujem všetkým kňazom: Koľkokrát ste už kázali o sile modlitby? Napr. o sile modlitby sv. ruženca, ktorá vymanila Rakúsko spod Sovietskej zóny a na Filipínach bola mocnejšia než prítomné vojsko a tanky diktátora Marcosa? O koľkých životných obráteniach, ktoré sa udiali zvlášť pre modlitby zbožných matiek ste už kázali? Koľkí z vás by ste v tejto chvíli dosvedčili, že vaše kňazstvo vám vyprosila vaša mama... A tak by sme mohli pokračovať až do nekonečna... Ale predsa sa vás pýtam: Prečo ste o tom kázali? Vari nie pre silu modlitby, ktorá ak nebola vašou skúsenosťou, tak bola svedectvom kohosi iného?!...
Myslím, že teraz každý rozumie, prečo som ťažisko o budúcnosti - perspektíve našej diecézy postavil na modlitbe. Možno sme veľakrát citovali slová, ktoré vyslovili sv. Ján Pavol II., sv. Matka Tereza, iste aj iní...: „Rodina, ktorá sa modlí, zostane spolu, nerozpadne sa!“ Analogicky vyslovujem presvedčenie: „diecéza, ktorá sa modlí, má budúcnosť!“ Na synodálnej ceste sme si zvlášť pripomenuli dôležitosť spoločného kráčania kňazov i laikov na ceste viery a iste to zvlášť platí o sile našej spoločnej modlitby. Nie z iného dôvodu sme boli všetci v diecéze pozvaní k spoločnej modlitbe za rodiny, manželstvá a snúbencov; za synodu a za terajších i nových kňazov... a vždy 16.-teho v mesiaci za diecézu, na stanovený (celoročný) úmysel i za diecézneho biskupa. Od nového roka sa budeme zvlášť modliť za všetkých pokrstených a pobirmovaných v našej diecéze. Ak veríme v silu modlitby, aj túto výzvu prijmeme ako rozumnú a dôležitú v prehlbovaní života viery v našej diecéze.
Ďakujem vám všetkým, ktorí ste príkladom i „ťahúnmi“ aj pre iných. Ďakujem vám všetkým, ktorí ste popri zachovaní prvých piatkov vo farnosti rozbehli alebo obnovili aj fatimské soboty a svojou prítomnosťou ste pre ľudí príkladom. Poďakovanie vyslovujem aj za ďalšie formy spoločenstva modlitby, ktoré zjednocujú Boží ľud pred tvárou Pána. Azda aj častejšie si opakujme: „diecéza, ktorá sa modlí, má budúcnosť!“ Vyprázdnené kostoly v mnohých častiach sveta, aj nie veľmi vzdialených od nás, začali pustnúť, keď vo veriacich i kňazoch slabla sila modlitby.
Iste vnímate, že aj po covide sa nie všetci veriaci vrátili do kostolov. Možno je to aj reakcia na správanie sa kňazov, ktorí počas pandémie neboli blízko svojim veriacim. Niektorí ani neboli na fare. Ktovie, či práve tento stav nie je treba prelomiť väčším otvorením sa nás i farských budov, aby sa nanovo a možno ešte viac otvorili aj ľudské srdcia a ľudia sa vracali do chrámov. „Rozmrazenie“ daného stavu sa podarí len ak každý z nás bude poriadne „horieť“ (zapálený) v kňazskej službe. No bude treba byť aj pastoračne múdry, trpezlivý a vytrvalý, lebo k zmene nepríde odrazu. Ak sme úprimní pred Pánom, len si uvedomme, koľko trpezlivosti má Boh s každým jedným z nás...
K obnove pomôže sila spoločnej modlitby, ktorá povzbudí aj nás k väčšej otvorenosti a aktivitám. Potešil som sa, keď na diecézne stretnutie mládeže 19. novembra (2022) v Rimavskej Sobote prišlo okolo 350 mladých a takmer 30 kňazov. Iste som sa pýtal znova seba samého, či ďalší kňazi stretnutiu venovali aspoň základnú pozornosť...? Ale potom sa nedivme... Blíži sa rozposielanie koledníkov 10.12. v Jaklovciach a 11.12. (2022) v Poltári; potom koledovanie Dobrej noviny počas Vianoc... a koľko ďalších šancí aktivizovať seba aj ľudí. Teším sa z pútí v Bôrke i na Úhornú, aj do SzentKútu, i z každej ďalšej akcie, v ktorej svojou radosťou z kňazskej služby „očkujete“ vakcínu radosti aj do sŕdc vám zverených veriacich.
Všimnime si plné Božie chrámy v iných častiach sveta, ako sa z nich ozýva radostná modlitba. A tam, kde je radostná modlitba, tam sa rodia živé skutky viery. Skutky viery, živý zápal pre šírenie evanjelia rôznymi spôsobmi, je ovocím živej viery. Modlitba posilňuje vieru a zo živej viery nastáva obnova duchovného života v ľuďoch, farnostiach, diecézach, všade. Vráťme sa k úprimnej modlitbe alebo ju obnovme a posilníme a obnovíme seba i prostredie v ktorom pôsobíme. Jednoducho premodlíme prostredie v ktorom žijeme, všetky naše podujatia a zamýšľané akcie. A možno nás samých najskôr naplní nový – obnovený apoštolský zápal. Tak budeme všetci - spoločne s veriacimi napĺňať pravidlo: „diecéza, ktorá sa modlí, má budúcnosť!“
Znova ďakujem vám všetkým, ktorí už tak konáte, i vám, ktorí ste sa takto nechali osloviť a zapáliť. Nech sám Pán požehná u každého dobrú vôľu. Ďakujem vám za vašu celoročnú kňazskú službu, najmä vám, ktorí ste po pandémii venovali svoju pozornosť utekajúcim Ukrajincom. Zaprajme si k vianočným sviatkom veľa vzájomnosti; čo je treba si odpustiť, veľkodušne si odpustime. Buďme zvlášť počas dní adventu a Vianoc blízko ľuďom a žehnajme im.
Prajúc vám požehnaný advent i vianočné sviatky, rád žehnám vás i vám zverený Boží ľud v mene + Otca i + Syna i + Ducha Svätého. Amen.