PO EUCHARISTICKOM TÝŽDNI (Kongrese) SA STRETNEME SO SVÄTÝM OTCOM FRANTIŠKOM – 22. týž./streda – homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave 1.9. 2021 (v priamom prenose rádia Lumen)
Dovolím si hneď v úvode zopakovať pozvanie, ktorým sme boli oslovení dnes už sv. Jánom Pavlom II., keď nás kedysi pozval v encyklike „Cirkev žije z Eucharistie“ – do Máriinej školy. Opakujem jeho pozvanie a aj ja vás chcem pozvať – do jej školy. Predsa máme začiatok nového mesiaca i začiatok nového šk. roka. V tomto mesiaci však máme aj tri nádherné mariánske sviatky a spolu s fatimskou sobotou spolu štyrikrát v tomto mesiaci si budeme zvláštnym spôsobom uctievať Matku Božiu, Pannu Máriu. Tak sa skúsme zamyslieť, ak sme už teda prijali pozvanie do Máriinej školy, čo by nám oslávenkyňa Panna Mária povedala na začiatku školského roka pri vstupe do jej školy.
A komu by sa prihovorila ako prvému? Možno by najskôr oslovila nás – kňazov. A povedala by: „Moji milovaní kňazi, možno ste už vo svojej horlivosti pripomenuli vašim veriacim, že na budúci týždeň bude prebiehať u vašich južných susedov v Maďarsku Celosvetový eucharistický kongres. Ak ste ako kňazi zapálení pre denné slávenie svätej omše a každodennú adoráciu, s rovnakým zápalom využijete aj tento čas kongresu. Ak sa dá, aby ste sa ho zúčastnili, urobte tak. Ak sa nedá, postarajte sa, aby ste v duchovnej jednote s účastníkmi kongresu prežívali vo svojich farnostiach „Eucharistický týždeň“. Len „zapálený“ kňaz môže „zapáliť“ aj nie horiacich veriacich, aby si obnovili a posilnili lásku k môjmu Synovi“, povedala by Panna Mária. „On všetkých ubezpečil, že „bude s nami až do konca sveta“ (porov. Mt 28,20), a to najmä v Eucharistii, v Chlebe života, ktorý dáva potrebnú posilu pre náš pozemský život. Chlieb života! To nie je nejaká čarovná pilulka alebo omladzovací elixír, to je môj Syn Ježiš, ktorý pre prijímajúcich Eucharistiu dal veľmi silné prisľúbenie, keď povedal: „Kto je moje telo a pije moju krv, dostane, získa večný život“ (porov. Jn 6,54). K tomuto prisľúbeniu by Panna Mária dodala: „Ja, ktorá som nanebovzatá, som už v nebi, môžem vám potvrdiť, že nemôže byť nič viac ako byť raz navždy v nebi. A ako Ježišova i vaša Mama, vám neustále pomáham, aj budem pomáhať, lebo ako dobrá mama, chcem vás – všetky svoje deti mať pri sebe v nebi a to navždy, tak, ako dobrá mama chce mať svoje deti stále pri sebe.“
Teraz by sa Panna Mária možno obrátila k nám, žijúcim na Slovensku a povedala by: „Vy to na Slovensku aj cítite. V tomto mesiaci, spolu s fatimskou sobotou ma chcete štyrikrát pozdraviť s láskou a najmä ako svoju národnú patrónku – „Sedembolestnú“. A tak som si aj ja, na potvrdenie mojej lásky k vám, pripravila darček. Na záver eucharistického týždňa, ktorý prežívajte tak, aby každý deň bola hoci len krátka eucharistická poklona v každej farnosti, na záver eucharistického týždňa a to v nedeľu 12. septembra na moje meniny, príde na Slovensko môj milovaný pápež, Svätý Otec František, ktorý na zemi zastupuje môjho Syna Ježiša Krista a to až do takej miery a takou mocou, že „čokoľvek rozviaže na zemi, bude rozviazané aj v nebi, a čokoľvek zviaže na zemi, bude zviazané aj v nebi“ (porov. Mt 16,19). Milé moje deti, pamätáte sa, akí ste boli natešení, keď som vám hneď po zmenách na Slovensku, ešte v bývalom Československu, poslala na návštevu svojho milovaného syna, dnes už sv. pápeža Jána Pavla II.? Pamätáte sa ešte, ako ste vy sami vtedy hovorili: „Čo malo len trochu zdravšie ruky a nohy, všetko utekalo na stretnutie so Svätým Otcom.“ A to sa zopakovalo potom ešte dvakrát, aj keď ste už videli jeho chatrné zdravie a bolesti pri každom pohybe. Už ste ani veľmi nerozumeli, čo hovorí, ale srdcom ste mohli vnímať jeho lásku k vám. Jeho posolstvo však ostalo aj zapísané, aj príhovor odtiaľto z Rožňavy (13.9. 2003) a možno sa k nemu kedykoľvek vrátiť. Pamätáte si to nadšenie prežívané pri návštevách sv. Jána Pavla II.?
Z vtedajšej generácie nadšencov – zapálených a otvorených ľudí sa už mnohí medzitým stali rodičmi, starými rodičmi, niektorí kňazmi, zasvätenými osobami. Ale mnohí už aj pomreli a sú so sv. Jánom Pavlom II. vo večnosti. Oni umreli, ale ktovie, či v nás, ktorí ešte žijeme, neumrel ten zápal, nadšenie, i otvorenosť voči Svätému Otcovi. Zistiť, či to je alebo nie je tak, či nezomrel tento zápal a nadšenie, môžeme jednoduchou skúškou správnosti. Je naozaj celkom jednoduchá a keďže som na prvom mieste oslovila kňazov, aj teraz znova oslovujem kňazov: S akým zápalom, burcujete vy, Ježišovi kňazi veriacich na stretnutie so Svätým Otcom Františkom? Alebo už ani vy sami nemáte ochotu stretnúť sa so Svätým Otcom, ktorý je námestníkom Ježiša Krista na tejto zemi? Toho Ježiša Krista, ktorému spolu so Svätým Otcom slúžite aj vy? Pýtam sa ďalej: Ako potvrdzujete vy, rodičia a starí rodičia svoj zápal, svoje nadšenie, ako povzbudzujete svoje deti, vnúčatá na stretnutie so Svätým Otcom? Ako ich pohýnate, „aby nesedeli doma na gauči“, ako to povedal mládeži Svätý Otec František v Krakove (2016), a aby išli na stretnutie s ním? Možno, aby ste sa aj zapojili ako dobrovoľníci do služby. Aj z vás sa vytratilo niekdajšie nadšenie, ktoré ste prežívali pred návštevou sv. Jána Pavla II. v našej krajine? Alebo vy, milí rodičia, starí rodičia už nemáte odvahu povedať svojim deťom a vnúčatám niečo na tému viery? Nebojíte sa, že ak im to nepoviete vy, tak im to nepovie nikto? Skôr sa rýchlo nájdu a budú takí, čo im budú hovoriť opačne, proti ceste viery. Nemáte strach o vieru vlastných detí a vnúčat a teda aj o ich večnosť? Teraz je vynikajúca príležitosť pohovoriť si s nimi na túto tému a možno aj o účasti na stretnutí so Svätým Otcom Františkom. Ba dovolím si vysloviť aj veľmi vážne znejúcu otázku: „Ktovie, či to nebude posledná príležitosť, kedy budete môcť ešte osloviť svoje deti a vnúčatá na tému viery a zachrániť ich pre večnosť? Ako príjmu toto oslovenie, to nechajte na nich, ale vy im to povedzte.“
Poviem vám aj z vlastnej skúsenosti, ako – už keď som bol aj biskup, veľakrát som svojej mame ďakoval a hovoril: „Mami, keby si nás nebola tak pobádala a povzbudzovala, no čo by z nás, aj zo mňa bolo?“ Po týchto mojich ďakovných slovách mama odpovedala takmer vždy rovnako: „Ale vieš, čo mňa to stálo?“ „Mami, viem, hoci nemám deti, ale som dospelý človek, tak viem…“ opakoval som – tiež – zakaždým rovnako aj ja. „Ale keby si nás nebola pobádala, povzbudzovala, čo by z nás bolo?“ A teraz jej ďakujem, posielam svoju vďaku do neba a verím, že sa tam s ňou stretnem.
Preto aj vy, milí rodičia, krstní rodičia a starí rodičia, ešte dnes povzbuďte svoje deti, vnúčatá, aby sa zaregistrovali na stretnutie so Svätým Otcom. Milí kňazi a zasvätení, tak to urobte aj vy a nechýbajte tam, kde bude prítomný zástupca Ježiša Krista. Intenzívne prežite s veriacimi či v komunitách Eucharistický týždeň. A potom vykročte, vykročme na stretnutie so Svätým Otcom. Znova uvediem konkrétny príklad z nie tak dávneho času. Bolo to iste veľmi dojímavé a hlboké, keď Svätý Otec František bol (27. 3. 2020) počas pandémie sám na Námestí svätého Petra a tam sa modlil. Ľudia na celom svete sa modlili s ním. Aj my, tu v Rožňave, keď som sa počas mája 2020 na balkóne biskupského úradu modlieval mariánsku pobožnosť, niektorí ste stáli na námestí pod balkónom, alebo ste sa duchovne spájali v modlitbe, prežívali sme čosi podobné. Svätý Otec bol takto sám na obrovskom, prázdnom Námestí svätého Petra. Svetové médiá to hodnotili ako čosi hlboké a dojímavé. Myslíte si, drahí, bratia a sestry, že keď na stretnutí so Svätým Otcom na Slovensku bude len hŕstka ľudí, že to bude tiež komentované ako hlboké a dojímavé? Nebude sa svet pýtať: „A kde sú tí slovenskí mariánski ctitelia, ktorí v takom hojnom počte chodievajú na púte doma, ale aj do cudziny: Medžugoria, Lurdov, Fatimy… Kde sú teraz? Kde sú tí kňazi, ktorí organizujú tieto púte a ďalší organizátori týchto pútí?“ Ak sú, budú tam, vďaka Bohu! Ale ak nie?… Možno najčastejšie opakovaný argument je: „Nie sú tam, lebo nie sú zaočkovaní.“ Iste treba aj v tomto rešpektovať slobodu človeka, ale každá jedna obeta sa vždy rodí zo slobody. Teda aj prijať túto výzvu a prijať obetu s ňou spojenú, to je tiež niečo, čo je možné ponúknuť. Ale to sa deje tiež v slobode, hoci ako biskupi sa neustále usilujeme o to, aby aj iné parametre mohli platiť pre účasť na stretnutiach so Svätým Otcom, tak ako platia či budú platiť na jednom nemenovanom letisku, kde sa odohrá Letecký deň. Lebo keď vezmeme čísla doteraz prihlásených a vezmeme čísla – koľko je katolíkov na Slovensku, myslím, že celkom oprávnene sa pýtam: To len toľko katolíkov je zaočkovaných, koľkí sa prihlásili? Teda je naozaj zaočkovanosť argument, že sa nejde na stretnutie so Svätým Otcom? Nie je viac zaočkovaných katolíkov, ako ich je prihlásených? To sú fakty! Nemyslím v tejto chvíli na tých, ktorí zo zdravotných dôvodov nemôžu urobiť tento krok registrácie a následne účasti na stretnutí.
Viete, niektorých ešte trápi aj iná vec a svoju neochotu, ľahostajnosť ísť na stretnutie, či dôvod neísť na stretnutie so Svätým Otcom obhajujú tým, že aj tak ničomu neporozumejú a keď niekto aj prečíta jeho príhovor, to už „nie je ono“… Asi majú takýto postoj z domu, kde už niektorých synov a dcéry a to nielen dospievajúcich, ale aj tých starších omrzelo počúvať stále to isté z úst rodičov. Možno aj tých rodičov, ktorí ešte nie sú ani starí ani chorí. To akoby sme nebrali do úvahy, že v týchto synoch a dcérach sa oslabilo a vytratilo, že pred sebou majú otca, majú mamu. A aj keď budú dookola hovoriť jedno a to isté, zvlášť tí starší; treba mať vždy na pamäti, ale aj v srdci: „to je môj otec, to je moja mama“, a to je o čomsi celkom inom. Aj na Svätého Otca Františka sa dívame, nie ako na vrcholného politika, ale ako na námestníka Ježiša Krista na tejto zemi. V jednej oficiálnej piesni ho nazývame „otcom celého ľudstva“. A nazývame ho Svätý Otec. To je vzťah k otcovi. K otcovi, ktorý k nám prichádza v požehnanom veku a nie je v najlepšom zdraví; aby aj nás, zasiahnutých pandémiou, povzbudil a prejavil solidaritu s nami. Ba poviem to aj tak: keďže robí aj kroky na perifériu našej spoločnosti, akoby nám chcel pripomenúť, že každý piaty – šiesty občan našej krajiny žije na úrovni chudoby, životného minima. Svätý Otec povzbudzuje a chce aj u nás povzbudiť aj týchto ľudí, povzbudiť ich k nádeji, ktorú dáva Ježiš Kristus. To naozaj chceme chýbať na takom jedinečnom stretnutí? Či aké výhovorky ešte máme? Nebolo by lepšie úprimne si priznať, ako je to s nami podľa starého, pravdivého: „kto nechce, hľadá dôvod a kto chce, hľadá spôsob?!“ Teda, prečo nie – prečo a aké sú tie dôvody? Prečo nehľadáme: ako sa tam môžem dostať? Panna Mária by nám vo svojej škole na záver mohla povedať aj takéto slová: „Ako vám mám povedať: „Urobte všetko, čo vám povie“, keď svojím vlažným záujmom o stretnutie jasne dávate najavo, že ho ani veľmi nechcete počúvať? A teda ako vám môžem povedať: „Urobte všetko, čo vám povie?“
Ešte by som chcel spomenúť jeden veľmi dôležitý argument, ako prejav našej vďačnosti a úcty voči všetkým tým, ktorí počas totality trpeli a prichádzali o život práve pre vernosť Svätému Otcovi. Keď mladí nemohli študovať, keď mnohí boli hádzaní do väzení, do gulagov, keď sa rozbíjali rodiny, a to veľakrát práve pre vernosť Svätému Otcovi. Práve ako prejav vďaky a úcty voči týmto trpiteľom a mučeníkom, by sme mali prejaviť úctu a vernosť Svätému Otcovi aj my. Alebo chceme porovnávať našu „obetu zdvihnúť sa z gauča“ s obetou tých, ktorí trpeli a umierali? To chceme porovnať? Milovaní bratia a sestry, áno, urobme tento krok, aby potom, keď sa pri stretnutí so Svätým Otcom bude spievať: „…živ, Bože Otca Svätého, námestníka Kristovho…“, aby tieto slová vychádzali z nášho srdca, hrdla, z duše nielen tak platonicky kdesi, od veľmi vzdialených, ale tam, na stretnutí so Svätým Otcom.
Chcem naozaj poďakovať všetkým, ktorí tieto slová vlastne už naplnili. Chcem poďakovať všetkým chorým, ktorí svojimi modlitbami a obetami už sprevádzajú pápežov príchod. Chcem poďakovať všetkým iniciátorom rozmanitých modlitbových a evanjelizačných aktivít, ktoré ponúkajú vhodnú cestu prípravy na návštevu Svätého Otca. Ale aj vám všetkým, ktorí ešte dnes, možno zajtra sa zaregistrujete na stretnutie so Svätým Otcom, možno aj ako dobrovoľníci, a tak aj navonok prejavíte, urobíte ten potrebný krok prejavu vernosti Svätému Otcovi. Takže naozaj spoločne – s Máriou a Jozefom na ceste za Ježišom, na stretnutie so Svätým Otcom. Amen.