Vstúpili sme do Svätého týždňa
Slávením Palmovej nedele sme vstúpili do Svätého týždňa. Hlavným celebrantom sv. omše v Rožňave bol rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik. Úvodné obrady tohto dňa - požehnanie ratolestí a čítanie evanjelia o udalosti slávnostného vstupu Pána Ježiša do Jeruzalema sa dialo v Kostole sv. Františka Xaverského, odkiaľ sa konala procesia do Katedrály Nanebovzatia Panny Márie, kde otec biskup pokračoval v slávení sv. omše.
V homílii upriamil pozornosť prítomných na dôležitosť sebapoznania, poznania pravdy o sebe. Tá sa ukáže zvlášť v neočakávaných situáciách, pri ktorých sa ukáže miera pokory alebo pýchy človeka. Ježiš Kristus je najväčším vzorom pokory, o čom hovorí aj druhé čítanie Palmovej nedele (porov. Fpl 2, 6-11). Každý z nás si potrebuje nastaviť zrkadlo, ako to vyzerá s našou pokorou. Poukázal na dve postavy, o ktorých sa bude osobitne rozprávať počas nastávajúceho týždňa – na apoštolov Petra a Judáša, ktorí boli rovnako formovaní samotným Ježišom, boli svedkami jeho učenia, zázrakov... V skúške vernosti Ježišovi obidvaja zlyhali, jeden ho zradil, druhý zaprel. Obidvaja si uvedomili, čo urobili a predsa následne po svojom skutku nekonali rovnako. Peter, spoznal pravdu o sebe v kritickej chvíli a vedomý si svojho zlyhania sa kajá a Pán ho prijíma. V blízkosti Ježiša ešte hlbšie spoznáva pravdu o sebe, kým je pre Ježiša a kým je Ježiš pre neho. Judáš konal inak. Judáš nedokázal vyjsť sám zo seba, mal svoje videnie, svoje predstavy o Ježišovi, dokonca mu radil. Judášom otriaslo, keď videl, ako sa vyvinula situácia so zajatým Ježišom, ktorého on pomohol zajať. Aj on tu spoznal sám seba. Neprejavil ľútosť, nekonal pokánie. Ťažko mu je prijať, že sa pomýlil a dôverovať, že by mu Ježiš mohol pomôcť.
V kritických situáciách človek spoznáva pravdu o sebe a reaguje rôzne. Aké je potrebné uznať si vlastné zlyhanie a prosiť Boha o odpustenie. V jednom i druhom prípade je principiálne vyzdvihnutá sila pokory. Čo dokáže pokora ak je a čo sa stane, ak nie je. Ježiš nám na vlastnom príklade ukázal, čo je pokora vo svojom ponížení sa až na smrť na kríži. Všetko začalo pokorou Ježiša Krista, ktorý aj keď s oslavou od ľudí, ale na osliatku vstúpil do Jeruzalema. Hoci zástupy mali svoje očakávania od Ježiša, on nemieril ku kráľovskému palácu, aby prevzal kráľovstvo do svojich rúk. On vstúpil do Jeruzalema, aby trpel, za nás zomrel a na tretí deň vstal zmŕtvych. Môžeme počas týchto dní prežívať čas s Ježišom – ako tí, čo sledujú fakty alebo ako tí, ktorí s Ježišom na jeho krížovej ceste spolu prežívajú každú ranu. Vtedy aj my zostúpime hlbšie do svojho srdca a dozvieme sa viac o sebe – akí sme – čo všetko treba v tomto týždni upratať nielen doma, ale aj v sebe samých, vo svojom srdci, v našich vzťahoch, ale hlavne voči Bohu, aby pravda o sebe nebola zahádzaná našou pýchou, alebo ako to dnes povieme naším falošným „sebavedomím“. Ale aby pravda o sebe sa ukázala a spoznali sme, že všetko sa dá dosiahnuť len cez pokoru. Tak sprevádzajme Ježiša na krížovej ceste, tak žime svoju cestu života, ktorá tiež niekedy býva krížová.
Program slávení Veľkej noci v rožňavskej katedrále môžete nájsť v článku na tomto odkaze: Program slávení Veľkej noci 2024